Miliarda za členstvo. Trump láka svetových lídrov do Rady mieru, čo o nej vieme a kto pozvánku odmietol?
Takzvaná Rada mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump, má ambíciu pôsobiť ako nová medzinárodná platforma na riešenie globálnych konfliktov. Pôvodne mala dohliadať na obnovu Pásma Gazy, no podľa svojej charty sa jej mandát výrazne rozširuje, čo vyvoláva otázky o jej úlohe a možnej konkurencii voči Bezpečnostnej rade OSN. Čo o nej doteraz vieme?
Keď Trump oznámil, že plánuje zriadiť a viesť Radu mieru, ktorá by dohliadala na prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, mnohí nevedeli, ako si tento zámer vysvetliť. V piatok (16. januára) rozoslal listy s výzvou, aby sa jednotlivé krajiny k novovzniknutému orgánu pripojili, pričom medzi pozvanými boli spojenci USA, ako Kanada, Francúzsko, Británia či Saudská Arábia, ale aj Rusko a Bielorusko, teda štáty, ktoré za spojencov Spojených štátov považované nie sú.
Preskúmanie charty rady, ktorú vlády dostali spolu s pozvánkami, naznačilo, že Trump týmto krokom sleduje širší zámer - nielen riešenie situácie v Pásme Gazy, ale aj snahu zapojiť sa do riešenia rôznych vojenských konfliktov. Informuje o tom New York Times (NYT), ako aj ďalšie médiá.
Čo o rade vieme
Podľa NYT Trumpov plán radu označoval za „nový medzinárodný prechodný orgán“, ktorý by pomáhal dohliadať na obnovu palestínskeho územia. Členmi by mali byť svetoví lídri, pričom Trump by stál na čele. Bezpečnostná rada OSN v novembri radu formálne podporila v rezolúcii navrhnutej Spojenými štátmi, čím jej dodala medzinárodnú legitimitu.
Rezolúcia zároveň dala rade mandát spolupracovať s vládami na nábore medzinárodných mierových jednotiek pre Gazu. Rada mala realizovať Trumpov plán dovtedy, kým medzinárodne uznávaná Palestínska samospráva neuskutoční reformy.
To sa však zmenilo po tom, čo Spojené štáty rozoslali chartu rady ostatným krajinám. Tá podľa NBC News Pásmo Gazy priamo nespomína a namiesto toho navrhuje široký mandát novej medzinárodnej organizácie, ktorá sa má „usilovať o podporu stability, obnovu spoľahlivého a zákonného vládnutia a zabezpečenie trvalého mieru v oblastiach zasiahnutých konfliktom alebo ohrozených konfliktom“.
„Práve sme vytvorili Radu mieru, o ktorej si myslím, že bude úžasná,“ povedal Trump v utorok na tlačovej konferencii v Bielom dome. „Želal by som si, aby Organizácia Spojených národov dokázala robiť viac. Želal by som si, aby sme Radu mieru vôbec nepotrebovali, ale OSN. A viete, pri všetkých vojnách, ktoré som vyriešil, mi OSN nepomohla ani pri jednej.“
Miliarda za členstvo
NYT uvádza, že kritici na Trumpove plány reagujú ostro a tvrdia, že jeho administratíva sa snaží vytvoriť potenciálneho rivala OSN, ktorý by bol ovládaný Spojenými štátmi. Trump totiž OSN dlhodobo obviňuje z liberálneho skreslenia a plytvania.
Ako predseda rady by mal totiž Trump nad Radou mieru značný vplyv. Keďže krajiny sú vyzývané zaplatiť viac než jednu miliardu dolárov (okolo 853 miliónov eur) za trvalé členstvo, rozpočet rady by mohol byť veľmi vysoký. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery by mal Trump kontrolu nad tým, ako sa tieto prostriedky využijú.
Krajiny sa však môžu pripojiť aj bezplatne na trojročné obdobie.
Charta zveruje Trumpovi ako predsedovi značnú osobnú moc. Uvádza, že vymenuje členov druhého orgánu – výkonného výboru –, ktorý bude realizovať rozhodnutia rady, a že bude disponovať rozsiahlym právom veta. Zároveň si bude môcť určiť vlastného nástupcu. Trump bude mať tiež právomoc prijímať „rezolúcie alebo iné smernice“ na plnenie poslania rady a „vytvárať, meniť alebo rušiť podriadené orgány“.
Kto sú vyvolení
V čase písania tohto článku dostalo podľa agentúr Bloomberg a AFP oficiálnu pozvánku približne 60 krajín, pričom Slovensko medzi nimi zatiaľ nie je. Článok postupne aktualizujeme.
Pozvanie dostali napríklad Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Turecko, Poľsko, Izrael či Čína.
Pozvanie však podľa NYT zatiaľ prijalo len niekoľko lídrov, medzi nimi napríklad argentínsky prezident Javier Milei, ktorý je Trumpovým podporovateľom, maďarský premiér Viktor Orbán či izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Kladne reagovali aj Vietnam, Kazachstan, Uzbekistan, Bielorusko, Maroko, Spojené arabské emiráty a Bahrajn. Trumpov vyslanec Steve Witkoff v stredu uviedol, že pozvanie prijalo 20 až 25 lídrov, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na rozhovor televízie CNBC.
Zároveň v stredu podvečer s pozvaním súhlasili aj Saudská Arábia, Egypt, Indonézia, Jordánsko, Katar, Pakistan, Spojené arabské emiráty a Turecko.
Pripojiť sa nechystá Francúzsko, pretože, ako uvádza NYT, podľa vysokopostaveného francúzskeho predstaviteľa charta vyvoláva vážne otázky týkajúce sa rešpektovania úlohy OSN. Trump v reakcii pohrozil, že ak prezident Emmanuel Macron pozvanie odmietne, uvalí 200-percentné clo na francúzske víno a šampanské.
Trump uviedol, že pozvanie dostal aj ruský prezident Vladimir Putin. Ten to v stredu potvrdil a oznámil, že Moskva si najskôr preštuduje pozvánku. „Až potom budeme môcť na pozvanie odpovedať,“ dodal. Volodymyr Zelenskyj, ktorý za Ukrajinu dostal pozvánku taktiež, oznámil, že je ťažké si predstaviť, že napadnutá krajina by bola v tomto orgáne spolu s Ruskom.
Pozvánku dostal aj pápež Lev XIV. Potvrdil to vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin. „Pápež dostal pozvánku a zvažujeme, čo urobiť,“ povedal Parolin novinárom. „Myslím si, že je to niečo, čo si vyžaduje trochu času na zváženie, než prídeme s odpoveďou,“ dodal.
Nórsko sa nepripojí. Podľa stanoviska vlády návrh vyvoláva množstvo otázok, ktoré si vyžadujú „ďalší dialóg so Spojenými štátmi“.
Čo doteraz vieme:
Pozvánky do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Pozvanie doteraz prijali: Argentína, Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Bielorusko, Egypt, Indonézia, Jordánsko, Katar, Kazachstan, Kosovo, Maďarsko, Maroko, Pakistan, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Turecko, Uzbekistan, Vietnam. V stredu kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že i on pozvanie prijal.
Členstvo odmietli Británia, Francúzsko, Nórsko, Slovinsko, Švédsko a Poľsko.
Pozvanými krajinami, ktoré sa k členstvu zatiaľ nezaviazali, sú: Čína, Chorvátsko, Nemecko, Taliansko, Paraguaj, Rusko, Singapur, Ukrajina a Česká republika.
Pozvanie dostala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či pápež Lev XIV.
AFP informuje, že výkonnú radu bude viesť Trump a tvoriť ju bude sedem členov: americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, zať amerického prezidenta Jared Kushner, bývalý premiér Británie Tony Blair, americký podnikateľ Marc Rowan, riaditeľ Svetovej banky Ajay Banga a Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Robert Gabriel.
Ako sa rozhodli naši susedia?
Česko dostalo pozvánku do Rady mieru, ktorú vo štvrtok na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose ustanovil americký prezident Donald Trump. Český rezort diplomacie v súčasnosti pripravuje pre vládu stanovisko.
Poľský prezident Karol Nawrocki sa z ústavných dôvodov formálne nepripojil do Rady mieru, do ktorej ho pozval americký prezident Donald Trump. Podľa poľských médií ale na Svetovom ekonomickom fóre v Davose podotkol, že považuje Trumpovu ponuku za prestížnu.
Nawrocki povedal, že ak by sa Poľsko malo pripojiť k Rade mieru, musela by to odsúhlasiť vláda a parlament. „Ako strážca ústavnosti poznám pravidlá,“ uviedol poľský prezident.
Maďarsko je medzi zakladateľmi Rady mieru, lebo potrebuje mier, aby sa mohlo rozvíjať.
V príspevku na sociálnej sieti Facebook to vo štvrtok po podpísaní dokumentu o založení Rady mieru v Davose konštatoval predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
„Americký prezident dnes (21. 1.) v Davose spustil novú iniciatívu. Nazýva sa Mierová rada. Maďarsko je medzi zakladajúcimi krajinami, pretože Maďarsko potrebuje mier, aby sa mohlo rozvíjať,“ napísal maďarský premiér.
Dohľad nad Palestínou bez Palestínčanov
Napriek tomu, že cieľom Trumpovho plánu je dohľad nad Gazou, ani Rada mieru, ani podriadená Výkonná rada pre Gazu zatiaľ nemajú žiadnych palestínskych členov. Rada má však dohliadať na prácu skupiny palestínskych technokratov, ktorí budú spravovať verejné služby v Gaze. Analytici podľa NYT upozorňujú, že ich čaká mimoriadne náročná úloha, keďže územie je stále rozdelené medzi oblasti pod kontrolou Izraela a Hamasu.
Nie je úplne jasné, aký rozsah dohľadu bude mať Rada mieru nad Gazou a ako dlho. Už však vznikli dva podvýbory, ktoré sa zodpovedajú priamo Trumpovej rade a majú realizovať jeho mierový plán. Minulý týždeň Biely dom oznámil vznik Výkonnej rady pre Gazu, v ktorej pôsobia Trumpov zať Jared Kushner a jeho osobitný vyslanec Witkoff. Skupinu dopĺňajú aj predstavitelia Kataru, Egypta a izraelský podnikateľ.
Izrael v zriedkavom verejnom rozpore s Trumpom kritizoval zloženie výboru, najmä účasť Kataru a Turecka. Obe krajiny síce sprostredkovali rokovania medzi Izraelom a Hamasom vedúce k prímeriu, izraelskí predstavitelia ich však obviňujú z prílišnej blízkosti k Hamasu.
Pozrite si súvisiacu reportáž o tom, ako Trump hrozí uvalením vysokých ciel na Francúzsko:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"