Slovensko a Maďarsko opäť „čierne ovce“. Fico s Orbánom kvôli rope nepodporili pôžičku pre Ukrajinu
Maďarsko a Slovensko sa vo štvrtok (19. 3.) na samite Európskej únie nepripojili k ostatným krajinám v podpore pôžičky 90 miliárd eur pre Ukrajinu.
Budúcnosť Ukajiny je v EÚ, tvrdia lídri
Po vypuknutí vojny na Blízkom východe a následnom ochromení lodnej dopravy v strategickom Hormuzskom prielive sa objavili výzvy, napríklad zo strany Orbána, aby EÚ pozastavila energetické sankcie voči Rusku v snahe čeliť rastúcim cenám energií. Európska komisia to jasne odmietla a 25 lídrov na samite „opätovne zdôrazňuje význam ďalšieho znižovania energetických príjmov Ruska.“
„Budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ,“ uviedli predstavitelia 25 členských štátov. Zároveň privítali pokrok Kyjeva v procese európskej integrácie a vyzvali na pokračovanie potrebných reforiem.
Európska rada opätovne vyjadrila podporu Ukrajine, odsúdila ruské útoky a vyzvala na komplexný, spravodlivý a trvalý mier založený na zásadách OSN a medzinárodného práva, ktorý bude podporený bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. „EÚ a jej členské štáty sú pripravené prispieť k bezpečnostným zárukám pre Kyjev, najmä prostredníctvom tzv. koalície ochotných a v spolupráci so Spojenými štátmi,“ dodali.
Priatelia prejdú, iní riskujú cestu „načierno“. Cez Hormuz sa plavili prvé tankery, Iránu ustúpili dve krajiny
Dvojdňový samit v Bruseli
Samit Európskej únie v Bruseli sa začal s hodinovým oneskorením o 11:00 hod. Ústrednou postavou je maďarský premiér Viktor Orbán. Lídri európskej 27-čky riešia okrem iného aj bezpečnosť a migráciu. Diskusia sa dotkne aj budúceho rozpočtu Únie. Najväčšia pozornosť je však venovaná ropovodu Družba a Ukrajine.
Na samit lídrov členských štátov Európskej únie vo štvrtok ráno odcestoval predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Medzi hlavné témy zasadnutia patrí vojna na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny energií. Lídri sa venujú aj konkurencieschopnosti, viacročnému finančnému rámcu na roky 2028 - 2034, obrane a bezpečnosti či migrácii. Popri samite sa uskutoční i zasadnutie eurozóny.
Slovenské priority v Bruseli
Slovensko má podľa Fica v Bruseli presadzovať konkrétne riešenia na zníženie cien energií, posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ochranu energetickej bezpečnosti a zachovanie silnej politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ.
Slovensko zároveň podľa Fica čelí mimoriadne vážnej situácii v oblasti dodávok ropy v dôsledku zastaveného tranzitu cez ropovod Družba. Ukrajina tvrdí, že zariadenie na jej území bolo poškodené ruskými útokmi z 27. januára.
Fico bez zmien k Družbe asi nepodporí na samite Ukrajinu. Opozícia: Uteká pred nami na hrádzu
Vysoké ceny energií sú podľa jeho slov najvážnejším problémom Únie z hľadiska konkurencieschopnosti. Na pôde Európskej rady preto chce presadzovať opatrenia, ktoré by priniesli zníženie cien elektriny pre priemysel aj domácnosti.
Podľa premiéra však ropovod poškodený nie je. Očakáva, že lídri EÚ budú vyzývať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na obnovenie dodávok ropy. Fico v stredu zároveň avizoval, že nepodporí závery týkajúce sa Ukrajiny, keďže sa do návrhu záverečného dokumentu nedostala zmienka o ropovode Družba.
Pri ostatných témach nevidí zásadné dôvody na ich nepodporenie, „pokiaľ sa nám podarí presadiť niektoré veci v oblasti konkurencieschopnosti“. Premiér by sa mal na Slovensko vrátiť najneskôr v piatok (20. 3.).
Orbán má podmienky
Orbán po príchode na samit uviedol, že „chceme ropu, ktorá je naša“. „Akonáhle ropu budeme mať, sme pripravení Ukrajinu podporiť,“ dodal. Maďarsko blokuje schválenie únijnej pôžičky Ukrajine, kým nebude sprevádzkovaný dovoz ruskej ropy ropovodom Družba na Slovensko a do Maďarska. Podľa Ukrajincov bude ropovod poškodený ruskými útokmi sprevádzkovaný za mesiac a pol.
„Čakáme, až ropa začne prúdiť. Všetko ostatné naokolo sú len rozprávky,“ povedal Orbán novinárom v reakcii na informácie o únijnej misii expertov, ktorá bola na Ukrajinu vyslaná na inšpekciu poškodeného ropovodu.
„Ropu potrebujeme, pre Maďarsko to je existenčná záležitosť, nie je to politická hra, Zelenskyj by to mal pochopiť,“ dodal maďarský premiér.
Maďarská vláda blokuje úniovú pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur a tiež prijatie dvadsiateho balíka únijných sankcií proti Rusku.
Predseda Európskej rady António Costa očakáva, že maďarský premiér Viktor Orbán čo najskôr stiahne svoju blokáciu a dodrží už v decembri odsúhlasenú dohodu o unijnej pôžičke Ukrajine.
Súboj davov v Maďarsku. Orbánov prejav počúvalo 58-tisíc ľudí, Magyarov takmer trojnásobne viac
Fínsky premiér Orpo: Orbán nás zradil, mali sme dohodu
Fínsky premiér Petteri Orpo vo štvrtok pred začiatkom samitu Európskej rady v Bruseli ostro kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána a obvinil ho zo zrady partnerov v Európskej únii. Predseda maďarskej vlády blokuje vyplatenie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.
„Využíva Ukrajinu ako zbraň vo svojej volebnej kampani, a to nie je dobré. Mali sme dohodu a myslím si, že nás zradil,“ uviedol Orpo. Podľa fínskeho premiéra je teraz potrebné nájsť spôsob, ako situáciu posunúť ďalej.
Chorvátsko môže zásobovať ropou Maďarsko aj Slovensko
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič na úvod samitu odmietol tvrdenia Maďarska, že potrebuje ruskú ropu cez ropovod, a zdôraznil, že chorvátska strana dokáže plne pokryť potreby susedného štátu, čo sa týka dodávok ropy.
Politico v súvislosti s témami prerokúvanými na Európskej rade pripomenul, že Maďarsko a Slovensko v liste zaslanom na adresu Európskej komisie skritizovali exekutívu EÚ za pomalé úsilie o opravu ropovodu Družba na území Ukrajiny, ktorý je kľúčový pre obnovenie tranzitu ruskej ropy do oboch krajín.
„Očakávali sme oveľa aktívnejší a rozhodnejší prístup,“ cituje Politico z listu, ktorý v stredu (18. 3.) poslali predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej ministri zahraničných vecí Maďarska a Slovenska Péter Szijjártó a Juraj Blanár. Obe krajiny pohrozili zablokovaním 90-miliárdovej pôžičky EÚ pre Kyjev, kým sa neobnoví tok ropy. Stredajšie závery Európskej rady z rokovaní o Ukrajine potvrdili, že iba 25 krajín podporilo vyplatenie 90-miliardovej pôžičky, Maďarsko a Slovensko tak neurobili.
Plenkovič však na samite upozornil, že Maďarsko môže dostávať dostatok ropy, aj bez dodávok tej ruskej cez poškodený ropovod Družba. Spresnil, že Záhreb dokáže plne pokryť potreby Maďarska.
„Chorvátsko dokáže zabezpečiť energetickú bezpečnosť a dodávky ropy Maďarsku a Slovensku, aj keď ropovod Družba nefunguje,“ povedal Plenkovič. Zároveň odkázal, že Chorvátsko je „tu pre nich“, aby obom krajinám poskytlo ropu, ktorú potrebujú, cez ropovod Adria.
„Každý vie, že ropa cez Chorvátsko už preteká,“ dodal Plenkovič.
Slovnaft a MOL sa sťažujú v Bruseli. Chorvátsky JANAF obviňujú z neúmerného zvyšovania cien za tranzit ropy
Bezplatné emisné povolenky
Skupina desiatich členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska požiadala Európsku komisiu, aby naďalej udeľovala priemyslu bezplatné emisné povolenky cez systém obchodovania s emisiami (ETS), s cieľom znížiť náklady na energie, ktoré prudko rastú po vypuknutí konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom.
Česko na stretnutí zastupuje premiér Andrej Babiš, ktorý chce presadzovať najmä zmenu systému emisných kvót EÚ ETS. ČR aj ďalšie krajiny po Európskej komisii chcú, aby riešila vysoké ceny energií, ktoré sú podľa nich základnou brzdou konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Česko je jednou z desiatich krajín, ktoré sa pripojili k listu adresovanému Costovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom žiadajú dôkladnú revíziu systému emisných kvót EÚ ETS. Európska komisia by podľa signatárov listu mala predložiť preskúmanie ETS už do konca mája a nie až v lete.
Závery samitu týkajúce sa práve ETS sú podľa zdrojov ČTK poslednou časťou, ktorá doteraz nebola dojednaná a pri ktorej nepanuje zhoda. Costa bude preto všetko riešiť až priamo s jednotlivými lídrami. Časť krajín, medzi ktorými je práve ČR, ale aj Poľsko či Taliansko, chce zásadné zmeny systému, štáty ako Španielsko či škandinávske krajiny naopak napísali list, v ktorom naliehajú na Brusel, aby systém neoslaboval. Ide podľa nich o základný kameň európskej klimatickej politiky.