Fico naznačil koniec ropnej núdze. Po rokovaní v Slovnafte hovorí „o návrate k normálu“, opozícia chce skontrolovať zásoby
Ceny palív sme udržali, na niektorých pumpách však chýba nafta. Ropná núdza môže skončiť skôr, vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní s vedením Slovnaftu.
Stav ropnej núdze by mohol byť na Slovensku zrušený budúci týždeň v stredu (8. apríla), ak rafinéria Slovnaft vráti požičanú štátnu ropu do štátnych hmotných rezerv.
Uviedol to premiér Robert Fico (Smer-SD) za účasti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD) na brífingu v bratislavskej rafinérii po spoločnom rokovaní v predstaviteľmi Slovnaftu.
„Dohodli sme sa s predstaviteľmi rafinérie, že opäť bude pracovné stretnutie v stredu (8. 4.) budúci týždeň. Rafinéria Slovnaft si vypožičala od štátu 250.000 ton ropy z našich štátnych rezerv s tým, že použila z tohto objemu asi 105.000 ton, ktoré postupne vracia,“ spresnil predseda vlády.
„Len čo nastane moment, že naše štátne rezervy budú opäť plné, aby sme spĺňali podmienku EÚ byť pripravení na 90 dní, tak sme pripravení vo vláde zrušiť stav ropnej núdze. Ten sme museli vyhlásiť, aby bolo možné poskytnúť ropnú pôžičku spoločnosti Slovnaft,“ poznamenal.
Vládne opatrenia
To však podľa neho nemá vplyv na vládne nariadenie, ktoré hovorí o dvojitej cene a obmedzeniach pri nákupe nafty.
„Toto vládne nariadenie necháme prejsť až do uplynutia 30-dňovej účinnosti,“ oznámil Fico. Vláda podľa neho chce reagovať aj na požiadavky okolitých susedov, napríklad ČR, ktorá v utorok (31. 3.) žiadala SR o zrušenie stavu ropnej núdze.
„Predpokladáme, že bude tlak na rast cien pohonných látok aj naďalej. Musíme rátať aj s tým, že aj na Slovensku ten pohyb môže nastať smerom hore,“ doplnil premiér.
(Článok pokračuje pod videom.)
Tlačovú besedu premiéra po rokovaní Slovnaftu si pozrite tu.
Saková priblížila, že 31. marca sa uskutočnilo neformálne videokonferenčné stretnutie ministrov EÚ zodpovedných za oblasť energetiky.
„Európska komisia nám oznámila, že do Európy prišiel posledný tanker, ktorý smeroval z Hormuzského prielivu do Európy. A prvýkrát priznala, že situácia je vážna a nie je krátkodobá. EÚ sa obáva, že situácia bude mať minimálne strednodobý charakter,“ podčiarkla ministerka hospodárstva.
Slovnaft postupne všetko vráti
Rafinéria si od štátu podľa predsedu predstavenstva Slovnaftu Gabriela Szabóa požičala 105.000 ton ropy.
„Z týchto 105.000 ton sme vrátili už 65.000 ton a plánujeme začiatkom budúceho týždňa vrátiť tých zvyšných 40.000 ton,“ doplnil Szabó.
Plán podľa neho je, že ak príde načas všetka ropa, ktorú si Slovnaft objednal, tak rafinéria by mala „bežať“ na 100 % v druhej polovici apríla.
Téma ropy musí byť v EÚ podľa Fica riešená nie iba na úrovni členských štátov.
„Jeden zníži spotrebné dane, druhý zníži DPH, niekto príde s dvojakou cenou pohonných látok. To treba zosúladiť. A preto možno myšlienka stretnutia krajín V4+, významných premiérov, spolkových kancelárov, či už ide o Rakúsko alebo Nemecko, by bola na mieste,“ dodal predseda vlády.
KDH žiada kontrolu zásob
Opozičné KDH kritizuje postup vlády po ukončení stavu ropnej núdze a žiada preveriť nakladanie so štátnymi zásobami ropy. Vo svojom vyhlásení hnutie upozorňuje aj na potrebu diverzifikácie jej dodávok.
„Po skončení stavu ropnej núdze bude potrebné preskúmať, ako sa nakladalo s ropou z našej štátnej rezervy. Podľa všetkého ju Slovnaft spracúval a mesiac vyvážal výrobky z nej do zahraničia, čo považujem za neprípustné, aby štátnu ropu zo železnej rezervy vyvážal súkromník do iných krajín. Vidím v tom zlyhanie vlády,“ uviedol člen hospodárskeho výboru za KDH Rastislav Krátky.
Poslanec skonštatoval, že v parlamente chce presadzovať zvýšenie štátnych zásob nad rámec minima EÚ a posilnenie dodávok ropy, keďže opakované výpadky tranzitu cez Ukrajinu podľa neho zvyšujú riziko závislosti od jediného zdroja.
„Budeme potrebovať posilniť aj zdroje, z ktorých ku nám ropa prichádza, lebo dodávky cez Ukrajinu už boli pozastavené viac ako 22-krát a keď nemáme tie, sme odkázaní už len na jediný zdroj, čo je opäť pre budúcnosť rizikové,“ dodal.
Krátky zároveň kritizoval aj širší prístup vlády k verejným financiám a regulácii cien pohonných látok, pričom upozornil na možné dôsledky pre spotrebiteľov a rast cien tovarov: „Vidíme, že ak by táto vláda hospodárila zodpovedne, mala by dostatok prostriedkov situácie s PHM bez toho, aby musela obmedzovať tankovanie vnútroštátnym dopravcom, čo sa ešte len premietne do zdražovania tovarov. Zle nastavenú reguláciu tak zaplatia všetci spotrebitelia, aj takí, čo nemajú auto.“
SaS varuje pred výpadkami palív
Kritikou vlády pri riešení ropnej krízy a situácie na trhu s pohonnými hmotami nešetrila ani SaS. Podľa poslanca Karola Galeka kabinet namiesto systémových krokov prijal opatrenia, ktoré deformujú trh, zvyšujú riziko nedostatku palív a neriešia dlhodobú energetickú bezpečnosť Slovenska. Galek to uviedol na tlačovej konferencii v reakcii na vyjadrenia premiéra Roberta Fica po návšteve rafinérie Slovnaft.
Galek odmietol tvrdenia premiéra, že Slovensko potrebuje ruskú ropu pre nižšie ceny pohonných hmôt. Podľa neho vývoj cien benzínu v krajinách V4 ukazuje opačný obraz.
„Kým sme mali lacnú ruskú ropu, tak ceny benzínu na Slovensku boli v rámci V4 najdrahšie,“ vyhlásil Galek. Dodal, že po prerušení dodávok cez ropovod Družba sa ceny benzínu na Slovensku podľa neho dostali v regionálnom porovnaní na najnižšiu úroveň. Podľa SaS tak vláda nesprávne spája dovoz ruskej ropy s nižšími cenami pre spotrebiteľov.
Strana zároveň ostro kritizovala vládne nariadenie o dvojakých cenách pohonných hmôt, konkrétne nafty. Podľa Galeka tento model odrádza zahraničných dodávateľov od zásobovania slovenského trhu, keďže pri regulovaných cenách nemajú ekonomickú motiváciu dodávať palivá na Slovensko.
Na pumpách chýba bežná nafta
SaS upozorňuje, že podobný postup sa už uplatnil v Maďarsku a skončil sa výpadkami palív na čerpacích staniciach. Rovnaký scenár podľa Galeka hrozí aj na Slovensku. Tvrdí, že na niektorých pumpách sa už objavujú signály obmedzenej dostupnosti bežnej nafty, zatiaľ čo drahšie prémiové palivá zostávajú dostupné.
Podľa neho premiér priznal, že zahraničným dodávateľom sa pri nastavených cenách neoplatí dovážať naftu na slovenský trh a Slovnaft, ktorý pokrýva približne 70 % veľkoobchodného trhu, nemusí byť schopný výpadok plne nahradiť.
Galek zároveň kritizoval vládu za to, že podcenila riziká spojené s prepravou ropy cez vojnové územie Ukrajiny. Upozornil, že Slovnaft mal podľa jeho slov pred časom prevziať väčšiu zodpovednosť za prepravu ropy cez úsek vystavený vojnovým útokom, čo považuje za bezpečnostné riziko.
Vláda mala podľa SaS už skôr pracovať na diverzifikácii dodávok a zabezpečení alternatívnych trás. Strana v tejto súvislosti poukazuje najmä na možnosť väčšieho využitia ropovodu Adria a na potenciál reverzného toku z Českej republiky.
Podľa Galeka vláda na situáciu reaguje neskoro a improvizovane. „Táto vláda pre Slovensko v stave ropnej krízy neurobila nič,“ povedal.
Vláda podľa opozície namiesto dlhodobých riešení prijíma opatrenia, ktoré sa môžu dostať do rozporu s pravidlami Európskej komisie a zároveň zhoršiť fungovanie trhu.
(Článok pokračuje pod videom.)
Pozrite si reportáž o výhradách Bruselu k zavedeniu dvojakých cien palív na Slovensku:
PS chce preskúmať daňové úľavy Slovnaftu
Postup vlády pri riešení cien pohonných hmôt skritizovalo na tlačovej konferencii aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko.
Tieňový minister hospodárstva Ivan Štefunko reagoval na návštevu premiéra Roberta Fica v rafinérii Slovnaft s tým, že predseda vlády podľa neho po rokovaní nepredstavil konkrétne opatrenia pre spotrebiteľov ani podnikateľov a nevyjadril sa ani k tomu, ako by sa mali dlhodobo riešiť ceny pohonných hmôt na slovenskom trhu.
Podľa Štefunka sa verejnosť namiesto konkrétnych krokov dozvedela najmä politické hodnotenia Európskej únie a zahraničnej situácie. Opozícia zároveň upozornila na možné dopady ropnej krízy na podnikateľov, najmä v doprave.
„Navrhujeme preskúmať rozhodnutie odpustiť výnimočnú daň Slovnaftu a keby sa potvrdilo, že ju treba dodaniť, tak ju dodaniť. A keby sa potvrdilo, že Slovnaft rešpektoval podmienky zákona, tak navrhujeme zmeniť zákon tak, aby Slovnaft platil solidárnu daň aj na Slovensku a nielen v Maďarsku,“ povedal Štefunko.
Podľa neho by takto získané zdroje mohli štátu umožniť pomôcť najzraniteľnejším domácnostiam aj podnikateľom zasiahnutým rastom cien palív.
Štefunko zároveň upozornil na rozdiely v cenách benzínu medzi Slovenskom a susednými krajinami. Podľa PS časť slovenských motoristov využíva lacnejšie čerpacie stanice v Poľsku, čo vytvára tlak na domácich predajcov palív a znevýhodňuje podnikateľov pôsobiacich na slovenskom trhu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"