27. 10.
Sabína
Live

Systém civilnej ochrany a krízového riadenia by sa mohol reformovať

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Úlohy a postavenie integrovaného záchranného systému by sa mohli nanovo definovať. Vypracovanie nového znenia zákona navrhuje Ministerstvo vnútra SR v Koncepcii organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027, ktorú v stredu schválila vláda. Súčasná legislatíva podľa rezortu poskytuje obmedzené možnosti pre rozvoj IZS. Lepšie riešenie rôznych typov udalostí z tiesňových liniek by mohla zabezpečiť transformácia koordinačných stredísk na integrované bezpečnostné centrá.

počítač klavesnica 1140 px (SITA/AP)
Foto: SITA/AP

"Navrhuje sa budovať integrované bezpečnostné centrá ako spoločné pracoviská zástupcov hasičov, polície, zdravotníkov, civilnej ochrany a orgánov krízového riadenia (krízového štábu a bezpečnostnej rady), s možným zapojením mestských polícií s benefitom priamej koordinovanej spolupráce pri riešení akýchkoľvek udalostí ohrozujúcich životy, zdravie, majetok a životné prostredie," uvádza sa v materiáli.

K rozvoju IZS by mohlo prispieť aj plnohodnotné zapojenie dobrovoľníkov či spolupráca s akademickou obcou. Potenciál vidí predkladateľ tiež v oblasti pripravenosti a v oblasti realizácie opatrení civilnej ochrany. V rámci hlavných oblastí rozvoja sa štát plánuje zamerať na ďalšie rozširovanie technických možností pre ohlasovanie udalostí a stavov tiesne, napríklad prostredníctvom mobilnej aplikácie. Zámerom je aj budovanie koordinačných stredísk a štandardizácia postupov pri koordinácii viacerých záchranných zložiek.

Zaviesť by sa mohol tiež manažment kvality, ktorým by okrem kontroly postupov a procesov dohliadal aj na dostupné ľudské a materiálne zdroje, ako aj legislatívne a organizačné podmienky na zabezpečenie činností koordinačných stredísk. Predloženie a schválenie koncepcie patrí k míľnikom Plánu obnovy a odolnosti SR. Akčný plán realizácie koncepcie majú ministri vnútra a zdravotníctva predložiť na vládu do júna 2022.

Efektívnejšiu organizáciu civilnej ochrany a krízového riadenia by mohla priniesť reforma legislatívy, úprava kompetencií i zmena procesov riadenia. Potrebné je stanoviť jednotné metodické postupy, zlepšiť materiálne i personálne zabezpečenie, či rozširovať základňu dobrovoľníkov. Vyplýva to z priorít Koncepcie organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027, ktorú v stredu schválila vláda.

"Hlavným cieľom koncepcie je zaviesť integrovaný a koordinovaný systém civilnej ochrany a krízového riadenia s využitím moderných technológií," uvádza sa v dokumente. Ako konštatuje rezort vnútra, hoci je gestorom civilnej ochrany, úloha ostatných rezortov je nezastupiteľná a pre dosiahnutie komplexného prístupu je potrebná ich spolupráca.

Ďalším cieľom je budovať systém civilnej ochrany a krízového riadenia pre zvyšovanie odolnosti, adaptácie a zníženia zraniteľnosti spoločnosti a komunít voči pretrvávajúcim krízovým javom. Koncepcia spomína napríklad zmenu klímy a moderného rozvoja, mimoriadne udalosti a krízové situácie spôsobené prírodnými fenoménmi alebo ľudskou činnosťou. Stanovené ciele tiež podľa predkladateľa umožňujú modernizovať systém civilnej ochrany a krízového riadenia a adaptovať ich na nové výzvy modernej spoločnosti a technologického vývoja.

Poslednú koncepciu schválili ešte v roku 2008 s výhľadom do roku 2015. "Skutočnosť, že od ukončenia jej platnosti nebola prijatá ďalšia, je len jedným z mnohých symptómov absencie strategického plánovania v tejto oblasti štátnej správy v predchádzajúcom období," konštatuje predkladateľ. Na koncepciu nadviažu akčné plány, prvý na roky 2022 až 2023 by mal minister vnútra predložiť do konca novembra.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"