ROZHOVOR: Veriaci minister školstva? Obavy by v nás mali vyvolávať iné veci, hovorí Hipš

Juraj Hipš v rozhovore pre ta3.com hovorí:

• ako by mal vyzerať minister školstva 21. storočia,
• ktorou krajinou by sa slovenské školstvo mohlo inšpirovať,
• či by žiakom prospelo ďalšie dištančné vzdelávanie,
• aké očakávania má od budúceho župana Ondreja Luntera,
• či je spokojný s volebným výsledkom strany SPOLU-OD,
• prečo sa SPOLU a PS nezlúčili.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára ste kritizovali za jeho slová, že bude na ministerstve školstva presadzovať konzervatívneho odborníka, aby chránil kresťanov a konzervatívne zmýšľajúcich ľudí. Aká je vaša predstava o slovenskom ministrovi školstva v 21. storočí?

Nemám žiadny problém s tým, ak je minister školstva veriaci. To s čím mám problém je, ak to má byť kľúčová kvalifikácia na ministra. Nemali by sme mať strach z konzervatívneho, liberálneho, veriaceho alebo ateistického ministra školstva. Oprávnené obavy v nás má vyvolávať to, či minister chápe vzdelávanie ako boj medzi rôznymi kmeňmi alebo, naopak, pomáha vytvárať školy, kde sa v bezpečnom prostredí stretávajú rôzne deti s rôznymi príbehmi. Toto je dôležitá kvalifikácia na post ministra školstva.

V porovnaní s ministerstvom financií či hospodárstva nebýva o rezort školstva pri zostavovaní vlády až taký veľký záujem. Aj samotní ministri sa tu menia oveľa viac ako inde. Čím je tento rezort pre politikov nezaujímavý?

Verejnosť túži po rýchlych a instantných riešeniach. Chceme výsledky hneď a teraz. Reforma vzdelávania je však zložitý a komplexný proces. Nesmieme taktiež zabúdať, že roky sa na túto tému kašľalo. V každom programovom vyhlásení vlády je síce vzdelávanie vždy napísané ako priorita, ale žiadna vláda to skutočne ako prioritu nemala. Ani súčasná, ani minulé. Minister školstva môže rozdávať školám tulivaky, tablety aj nový nábytok. Dá sa s tým pekne odfotiť na sociálne siete, ale to nie sú skutočné systémové zmeny. Väčšine politikov sa do zásadných zmien nechce, lebo vedia, že je to bolestivé, výsledky neprídu ihneď a oni viac ako zlepšenie vzdelávania sledujú to, aby boli opäť zvolení do nejakej funkcie.

Nielen pandémia odhalila, ale aj medzinárodné merania nám pravidelne ukazujú, aké veľké medzery má slovenské školstvo. Máte nádej, že by sme mohli dobehnúť zameškané a dostať sa, povedzme, na úroveň Fínska?

Fínsko je dávané ako častý príklad pre Slovensko. Ale rád by som poukázal na Estónsko, ktoré je rovnako postsocialistickou krajinou ako my a dôležité reformy vo vzdelávaní tam dokázali spraviť. Takže určite tá možnosť tu je. Som ale presvedčený, že ak sa majú udiať skutočné a zásadné zmeny k lepšiemu, musí to byť premiérska téma a musí to byť skutočná priorita vlády. Takú sme tu zatiaľ nemali.

Juraj Hipš je odborník na školstvo, pedagóg a aktivita. Pod hlavičkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica založil Sokratov inštitút a Komenského inšitút. Je bývalým predsedom strany Spolu - občianska demokracia. Pochádza z Bratislavy, s rodinou žije na lazoch v obci Zaježová.

Ste odborníkom na vzdelávanie, založili ste v zahraničí oceňované organizácie Sokratov inštitút, Komenského inštitút, stáli ste pri zrode organizácie Živica. Čo z filozofie týchto organizácií by ste preniesli do slovenského školstva?

Všetky tieto veci sa podarili len vďaka veľkému tímu ľudí, ktorí navzájom spolupracovali a išli za rovnakým cieľom. Ak chceme dosiahnuť zlepšenie vzdelávania, ten spoločný cieľ a spolupráca sú nevyhnutné. My sme si už však zvykli na to, že s každým ministrom príde nová vízia a začína sa odznova. Vo vláde musí prinajmenšom fungovať spolupráca medzi ministrom školstva, financií a premiérom. To je minimum, aby sa dali robiť skutočné zmeny. Lebo darmo budeme mať skvelú víziu, ak nebudú peniaze a rovnako je zbytočné vyhadzovať financie, ak nemáme dobrý plán.

Duševné zdravie detí sa zhoršuje

Časť politikov dlhodobo volá po zavedení tém o sexuálnych menšinách do školských osnov, o čom opačný názorový breh nechce ani počuť. Pomohlo by slovenským deťom, ak by sa v škole dozvedeli viac o LGBTI+ tematike?

Niektorí politici, rodičia aj učitelia chcú deti a mladých ľudí chrániť pred týmito témami a keď počujú napríklad slovo sex, tak ich obchádzajú mrákoty. Lenže v dobe internetu a sociálnych sietí je úplne naivné si myslieť, že deti s týmito témami neprichádzajú do kontaktu. Opak je pravdou a dokazujú to aj rôzne výskumy. Žiaľ, informácie takto získavajú veľmi nevhodným spôsobom. Preto považujem za veľmi správne, aby sa na školách o týchto témach deti dozvedeli vhodnou formou.

V súvislosti s energetickou krízou sa hovorilo, že by žiaci opäť mohli prejsť na dištančné vzdelávanie. Je na takýto scenár slovenské školstvo podľa vás pripravené?

Vôbec by sme nemali uvažovať o tom, že by školy prešli na dištančnú výučbu. Za prvé, školy nie sú zďaleka len o odovzdávaní vedomostí. Deti si tam budujú sociálne zručnosti aj napĺňajú svoje emocionálne potreby. Toto veľmi ťažko dosiahneme v online priestore. Za druhé, online výučba je nesmierne náročná ako pre učiteľov, tak pre žiakov. Počas pandémie som pomáhal učiteľom zvládnuť online výučbu a viem, aké ťažké je pripraviť kvalitné hodiny. Mnohokrát si nakoniec deti len prepisovali poznámky z prezentácie. Toto je, žiaľ, častý spôsob výučby aj počas bežného vyučovania, ale v online priestore je to ešte väčšie peklo. A za tretie, exminister Gröhling síce sľúbil ešte v máji 2021 školám počítače, ale do dnešného dňa ich školy nedostali. Takto sme pripravení na dištančnú výučbu.

Dôsledky dištančnej výučby a izolácie neprospeli mnohým deťom, vzrástol počet pokusov o samovraždu. Reaguje školstvo na takéto dôsledky pandémie?

V prvom rade treba opäť zopakovať, že vláda v tomto fatálne zlyhala. Neriadila sa odporúčaniami svetových ani domácich autorít, ktoré zdôrazňovali, že školy sa majú zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé. Slovenská vláda to robila presne naopak. Následky si budeme niesť ešte roky. Odborníci sa zhodujú, že duševné zdravie detí sa zhoršuje. Chýbajú nám školské psychologičky, asistenti, ale rovnako je alarmujúca aj absolútne nedostatočná psychologická a psychiatrická pomoc pre deti. Aj deti s vážnymi psychickými problémami musia čakať týždne až mesiace na vyšetrenie, o hospitalizácii ani nehovoriac. Ministerstvo zdravotníctva ani školstva v tejto oblasti absolútne nevyvíja dostatočnú snahu na riešenie problému. Neviem, čo ešte sa musí v spoločnosti stať, aby sa zodpovední zobudili.

Slovensko nepopierateľne pomohlo Ukrajine od začiatku vojny materiálne aj vojensky, česká vláda však nedávno v Kyjeve priamo aj rokovala. Malo by byť aj Slovensko v tomto smere akčnejšie?

Jedna z mála vecí, za ktoré túto vládu oceňujem je jasný postoj k vojne na Ukrajine. Ako krajina sme sa postavili za našich susedov, na stranu slobody a demokracie. Aj keď premiér Heger prvýkrát nevyužil možnosť osobnej návštevy Volodymyra Zelenského, druhýkrát nezaváhal a išiel ho osobne podporiť vrátane darovania vojenskej techniky.

Venujem sa vzdelávaniu, a preto aj v tomto prípade upozorním na tému ukrajinských detí. V tomto má vláda aj ministerstvo školstva čo doháňať. Máme tu pravdepodobne tisícky detí, ktoré nechodia do školy a nikto to nerieši. Čo je horšie, ako sa už stalo zvykom, ministerstvo školstva opäť nedisponuje potrebnými dátami, a preto veľmi ťažko môže nastavovať účinné opatrenia. Zaužíval sa tu zvyk, že školy a učitelia si už nejako poradia, čo je absolútne neprijateľný prístup.

Z Bratislavy na lazy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stal symbolom hrdinstva Ukrajincov a pre mnohých politikov je inšpiráciou. Ktorý politik alebo osobnosť je vzorom pre vás?

Založil som dva vzdelávacie programy, ktoré nesú mená po dvoch velikánoch, ktorých sa vážim. Ján Amos Komenský je právom považovaný za vzor v pedagogike a aj preto som inštitút pre učiteľov pomenoval práve po ňom. Sokrates ma fascinoval už na strednej škole, jeho obranu pred súdom som čítal ako stredoškolský študent a bol som fascinovaný odvahou a zásadovosťou tohto filozofa. Aj preto som program pre nadaných mladých ľudí pomenoval Sokratov inštitút.

Ste rodený Bratislavčan, no žijete v Zaježovej. Čo z veľkomesta vám vôbec na lazoch nechýba?

Ja mám svoje rodné mesto nesmierne rád. Aj počas komunálnych volieb som ráno odvolil u nás v kultúrnom dome a večer som išiel na volebnú noc Matúša Valla. Ale za svoj domov už považujem Zaježovú, kde vyrástli aj moje deti. To, čo mi ale v Bratislave vždy chýba, je krásna nočná obloha z lazov. Také jasné hviezdy v Bratislave fakt nevidieť.

Na konci októbra sa konali župné a komunálne voľby, v oboch sa zúčastnilo menej ako 50 % voličov, pričom voľby sú akýmsi sviatkom demokracie. Aký obraz o národe vytvára takáto volebná účasť?

Vo veľkej miere to ukazuje, ako sú ľudia frustrovaní, znechutení a neveria, že ich hlas vo voľbách niečo zmení. To je veľmi zlá vizitka pre političky a politikov. Je to živná pôda na rast extrémistických a antisystémových hnutí, ktoré v konečnom dôsledku majú za cieľ demokraciu zničiť. Považujem za nesmierne dôležité, aby sme mladých ľudí vychovávali k občianstvu, aby chápali ako funguje zastupiteľská demokracia aj aké dôležité voľby sú. Môžeme to robiť v rodinách, ale dôležitú funkciu v tomto plní aj škola a tu máme čo dobiehať.

Očakávania od Luntera

V Spojených regionálnych voľbách 2022 sa na posty predsedov krajov nedostali kandidáti od kotlebovcov ani uhríkovcov. V Banskej Bystrici bude županom Ondrej Lunter. Na Facebooku ste napísali, že sa s deťmi po prázdninách v Bratislave môžete vrátiť domov bez strachu, ktorý ste zažili pred deviatimi rokmi. Aké očakávania máte od budúce župana Luntera?

Nulovú toleranciu voči fašistom a extrémistom. Práve v našom kraji až tretina kandidátov bola z tohto spektra. S týmito ľuďmi nemožno spolupracovať ani im akýmkoľvek spôsobom dodávať legitimitu. Verím, že Ondrej v tomto ostane konzistentný. Veľmi si prajem, aby kraj premyslene pomáhal strednému školstvu, keďže je ich zriaďovateľom. V tejto oblasti aj rád pomôžem, keďže mi záleží na tom, aké školy máme v našom kraji. A verím, že sa podarí viac rozvinúť ekoturizmus, v ktorom vidím veľký potenciál.

Strana Spolu postavila do Spojených regionálnych volieb vyše 330 kandidátov. V Hlohovci napríklad neobhájil post primátora Miroslav Kollár, Katarína Macháčková si v Prievidzi svoj post, naopak, udržala. Ste s volebným výsledkom Spolu spokojný?

Ja už viac ako rok nie som aktívny v Spolu ani v žiadnej inej strane. Je na členoch a členkách strany, aby si na sneme vyhodnotili, čo to pre stranu znamená, ak predseda neobháji svoj post ani v malom okresnom meste.

Vo voľbách v roku 2020 ste kandidovali pod koalíciou Progresívne Slovensko/Spolu. Vašou ambíciou ešte ako predsedu Spolu bolo spojiť sa s PS. Prečo o to napokon nebol záujem?

Presviedčal som členov, že jedinou rozumnou cestou je spájanie. Pomôže to strane, ale hlavne krajine. Žiaľ, pre väčšinu bolo dôležitejšie mať vlastnú stranu, aj keď preferenčne bezvýznamnú. To je častý jav na slovenskej politickej scéne. Ja som sa na tomto príbehu nechcel podieľať. Mnohí schopní ľudia vrátane europoslanca Michala Wiezika alebo Erika Baláža zo strany odišli a angažujú sa v PS alebo sú mimo politiky.

Politická situácia naznačuje, že na Slovensku zrejme dôjde k predčasným voľbám. Plánujete kandidovať?

Vo svojom krátkom pôsobení v politike som sa naučil, že nikdy nemám hovoriť nikdy :) V tejto chvíli ale o tom neuvažujem.

Fotogaléria

Veriaci minister školstva? Obavy by v nás mali vyvolávať iné veci, hovorí Hipš

Zobrazit všetky fotky (7)