Násilník udržiava v moci celú domácnosť, obete sa prispôsobujú jeho náladám, hovorí odborníčka
Influencerka a podnikateľka Ráchel Karnižová sa na sociálnych sieťach nedávno zdôverila so svojou skúsenosťou s domácim násilím. Prípad vrhol na problematiku nové svetlo. Obetí je však oveľa viac. Odborníčka Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách v rozhovore vysvetľuje, že o násilí treba hovoriť, a vtedy, ak obeť mlčí, je potrebné pýtať sa.
V rozhovore sa dozviete:
- kto sú najčastejšie obete domáceho násilia,
- aké sú najčastejšie dôsledky násilia,
- ako pomôcť obetiam,
- ako násiliu zamedziť.
Môžu obete predpokladať, že sa schyľuje k násiliu v domácnosti?
Osoby zažívajúce násilie môžu vycítiť zvyšovanie napätia u páchateľa a zvyčajne sa tomu snažia prispôsobiť svoje správanie. V rodinách, kde je násilie, sa náladám páchateľa neprispôsobuje len priama obeť, ale všetci členovia domácnosti, aby minimalizovali výbuch násilia. Preto násilník udržiava vo svojej moci všetkých.
Dá sa mu predchádzať už v predpolí?
O agresii rozhoduje len násilná osoba. Predísť násiliu sa dá tak, že sa zamedzí osobná prítomnosť páchateľa. Niekedy ale ani to nestačí, pretože násilné osoby využívajú iné spôsoby, ako strpčovať život a kontrolovať obeť. Páchatelia aj po odchode z násilného vzťahu obete sledujú, zasypávajú telefonátmi, esemeskami, e-mailami, ktoré používajú na zastrašovanie.
Začína sa to kontrolou správania
Čo je podľa vás najčastejšia forma domáceho násilia?
Jednoznačne psychické násilie – ponižovanie, nadávky a vyhrážanie sa, spoločne s kontrolou toho, kde sa obeť nachádza, s kým sa stretáva. Ponižujúce a kontrolujúce správanie vždy sprevádza aj prípady, v ktorých sa vyskytuje fyzická alebo sexuálna agresia. V mnohých prípadoch stačí, ak dôjde len k jednému fyzickému napadnutiu alebo demonštrácii ochoty použiť fyzické násilie, napríklad zničením alebo poškodením zariadenia bytu či domu. Potom už stačí len naznačiť, že páchateľ je pripravený fyzicky zaútočiť a obeť sa podvolí akémukoľvek jeho zaobchádzaniu, aby sa vyhla agresii. Psychické násilie je zákerné, nezanecháva viditeľné stopy, ale má rovnako zničujúce následky, ako fyzická agresia. Trauma a dlhodobejšie vystavenie stresu sa napokon môžu prejaviť aj ako poškodenie fyzického zdravia.
O prípade napadnutej influencerky si môžete viac prečítať v článku nižšie.
Napríklad v roku 2019 sa v policajných administratívnych dátach o začatí trestného stíhania nachádzalo 1639 záznamov o trestných činoch súvisiacich s partnerským alebo domácim násilím. Partnerské násilie na ženách tvorilo 44,3 % a partnerské násilie na mužoch 6,6 % záznamov. Ostatné prípady domáceho násilia tvorili 49,1 % záznamov. Aj podľa justičných štatistík bol počet prípadov partnerského násilia a domáceho násilia približne rovnaký. Ešte väčší rodový rozdiel je viditeľný medzi poškodenými osobami a odsúdenými páchateľmi, nakoľko ženy tvorili až 79 % súboru poškodených a 96 % odsúdených boli muži.
Kedy volať políciu
Ako obetiam môže pomôcť ich okolie?
Jednoznačne dôverou v to, čo obeť hovorí. Prekážkou zdôverenia sa je obava, že obeti nik neuverí alebo jej skúsenosť bude zľahčovaná. Pri podozrení, ak obeť o svojej situácii nehovorí, sa môžeme sami pýtať, či je všetko v poriadku. Vždy sa dá povedať: v tvojom správaní som si všimla alebo v jeho správaní som si všimla. Netreba však byť prekvapený, ak nás obeť odmietne, je to jedna z prirodzených reakcií, najmä ak nie je pripravená svoju situáciu riešiť alebo sa za ňu hanbí. V takom prípade je možné rozhovor ukončiť uistením, že podľa nášho názoru je násilie neprijateľné, obeť na ňom nenesie žiadnu vinu, a ak by sa to dialo, sme pripravený pomôcť.
Pre obete tiež môže byť prijateľnejšie, ak políciu zavoláme my a nie ona. Môže to byť pre ňu aj bezpečnejšie. Platí ale, že by o takomto našom kroku mala byť vopred informovaná. Jedinou výnimkou sú prípady, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo – aj pre okolie totiž platí, že v takom prípade je potrebné volať políciu.
V prípadoch, ak obeť hľadá cestu z násilia, má okolie rôzne ďalšie možnosti, ako ju podporiť. Môžeme byť napríklad nápomocní, ak uteká pred násilníkom, naše obydlie môže byť bezpečným miestom pre ňu alebo pre veci, ktoré k úteku potrebuje. Môžeme obeť sprevádzať na inštitúcie, sprostredkovať jej kontakt s pomáhajúcimi profesiami. Môžeme jej tiež pomôcť dokumentovať následky násilia a dôkazy bezpečne uchovávať.
Čo by mali robiť potenciálne obete domáceho násilia bezprostredne po prvom incidente a čo už môžeme brať ako prvý incident?
Intuitívne všetci cítime, že správna odpoveď by mala byť: odísť z násilného vzťahu. Realita je však zložitejšia a agresor sa otvorene násilne zvyčajne začne prejavovať až v dobe, keď obeť vmanipuloval do vzťahu a je na ňom závislá. Násilné vzťahy sa začínajú kontrolou správania obetí a obmedzovaním jej podporných sietí, či možností odchodu. To sa môže vo fáze zamilovania zamieňať s tým, že partner chce s nami tráviť všetok čas, chce sa o nás starať a preto nemusíme mať vlastné peniaze alebo bývanie, je "iba" žiarlivý, prípadne mu nie sú sympatickí naši príbuzní či známi, a preto nechce, aby sme sa s nimi stretávali.
Napriek všetkému je po incidente dobré sa zdôveriť niekomu, komu dôverujeme. Ak vo svojom okolí takú osobu nemáme alebo sa zdráhame sa zdôveriť známemu človeku, je možné zavolať na anonymnú linku pre ženy zažívajúce násilie na bezplatné číslo 0800 212 212 alebo vyhľadať špecializované poradenské centrum pre ženy, ktoré môžeme nájsť napríklad v tomto zozname. Vždy, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo životu a zdraviu, sa treba bezpodmienečne obrátiť na políciu.
Kto sú najčastejšie obete domáceho násilia?
Domáce násilia počas celého života zažívajú ženy a muži v rovnakej miere, je mu vystavená jedna štvrtina populácie. Významný je ale rozdiel v osobe páchateľa, pretože väčšinu domáceho násilia páchajú muži, a to ukazujú tak dáta z prevalenčných výskumov ako aj štatistiky polície a súdov. Aj chlapci a muži sú teda najmä viktimizovaní mužskými príbuznými. Významný rozdiel medzi mužmi a ženami je aj pri pohľade na partnerské násilie v intímnych vzťahoch.
Ak ste obeťou akéhokoľvek násilia neváhajte bezodkladne požiadať a vyhľadať pomoc. Máte možnosť kontaktovať bezplatnú nonstop linku 158 alebo 0800 212 212 a navštíviť portál Zastavme násilie.
Aké následky má domáce násilie na obeť?
Viditeľnými sú rôzne zranenia – modriny, tržné rany, zlomeniny a popáleniny a podobne. Menej viditeľné sú následky na psychike, od oslabenia sebavedomia a vyčerpanie až po rôzne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy (pozn. red. PTSD). Trauma a dlhodobý stres napokon môžu spustiť aj rad fyzických ochorení, ako sú napríklad abdominálne ťažkosti, astma, srdcové ochorenia a podobne.
V dôsledku násilia sa obete často izolujú od okolia, alebo ich izoluje násilník, čím prichádzajú o zdroje vonkajšej podpory. Dôsledky násilia ich často robia nedôveryhodnými, pretože sa môžu správať vyhýbavo, nie sú schopné jednoznačne reprodukovať, čo sa kedy stalo, prípadne prepadajú v dôsledku násilia závislostiam. Oproti tomu môžu byť agresori navonok šarmantní či prejavovať starosť o to, že ich partnerka nie je v poriadku – tým vopred diskreditujú dôveryhodnosť obete a komplikujú jej i cestu z násilia.
Ako často vás kontaktujú obete domáceho násilia?
Počas roka Národná linka pre ženy zažívajúce násilie prijme 2500 až 2700 hovorov. Medzi volajúcimi prevládajú ženy, ktoré v danom roku kontaktujú linku po prvý raz, býva ich viac ako 400. Na linku sa obracajú aj ženy z predchádzajúcich období, tých býva o niečo viac ako 200. Medzi prijatými hovormi, ktoré sa týkajú násilia sú aj hovory od známych a príbuzných žien zažívajúcich násilie, ktorí kontaktujú linku za účelom získania informácií o možnostiach pomoci žene zažívajúcej násilie v ich blízkom okolí, tých býva ročne do 300.
Ak ste obeťou domáceho násilia a ste ochotná/-ý o tom prehovoriť, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom e-mailu: dufalad@ta3.com.
Téme domáceho násilia sme sa venovali aj v Žurnáli o 12.00:
Prípad dobitej influencerky upozornil na problém s domácim násilím. Obete musia prelomiť mlčanie