České prezidentské voľby: Kto nahradí Zemana? O miesto na Hrade bojuje osem kandidátov

9.1.2023 00:00

Prinášame vám prehľad kandidátov na nového prezidenta Českej republiky. Prvé kolo volieb sa bude konať 13. a 14. januára 2023. Ak si Česko nevyberie v prvom kole prezidenta, čaká ho druhé kolo, ktoré vyhlásil predseda Senátu na 27. a 28. januára. Kto bude následníkom odchádzajúceho prezidenta Miloša Zemana?

Foto: TASR/Marko Erd (ilustračné)

Pavel Fischer (57)

Pavel Fischer je český politik a bývalý veľvyslanec Českej republiky vo Francúzsku a Monaku. Momentálne pôsobí ako nezávislý senátor za Prahu 12. Fischer bol v minulosti poradcom a súčasťou tímu Václava Havla.

Na prezidenta kandiduje už druhýkrát, v prezidentských voľbách v roku 2018 skončil na treťom mieste s desiatimi percentami. Ešte v tom istom roku oznámil, že bude opäť kandidovať, čo potvrdil koncom októbra 2022. Jeho kandidatúru podporilo 30 senátorov. Vyštudoval francúzštinu a češtinu na Karlovej univerzite. Je ženatý a má štyri deti.

Fischer je konzervatívny politik, orientovaný na Západ a podporuje spoluprácu s ostatnými krajinami EÚ a NATO. Počas minulých prezidentských volieb prekvapil tvrdením, že by nevymenoval LGBTI+ človeka za sudcu Ústavného súdu ČR. Za tento výrok sa niekoľkokrát ospravedlnil. Jednou z tém tohtoročných českých prezidentských volieb sú amnestie pre trestancov. "Milosť je výnimočný prostriedok. A s každým prípadom sa musí prezident osobne zoznámiť. Viem, o čom hovorím," povedal podľa čt24 Fischer.

Kandidáti sú zoradení podľa volebných čísel:

1. Pavel Fischer (57)
2. Jaroslav Bašta (74)
3. Josef Středula (55) - vzdal sa
4. Petr Pavel (61)
5. Tomáš Zima (56)
6. Danuše Nerudová (43)
7. Andrej Babiš (68)
8. Karel Diviš (46)
9. Marek Hilšer (46)

Jaroslav Bašta (74)

Jaroslav Bašta je poslancom dolnej komory Parlamentu Českej republiky za hnutie Svoboda a příma demokrace (SPD). Počas svojej kariéry bol archeológom, veľvyslancom ČR v Rusku a na Ukrajine. Počas normalizácie sa stal disidentom, následne politickým väzňom a je známy ako signatár Charty 77. Po revolúcii pracoval ako šéf Úřadu pro ochranu ústavy a demokrace (FBIS), čo je bývalá kontrarozviedka Československa. Bol aj tzv. Ministrem bez portfeje, teda ministrom bez kresla, vo vláde Miloša Zemana. Kandidatúru opiera o podpisy 20 poslancov. Vyštudoval stredovekú archeológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Jeho manželka je archeologička, jeho syn nešťastne zahynul.

V roku 2019 vystúpil zo strany Česká strana sociálně demokratická, ktorá je ľavicová sociálnodemokratická, a zároveň najstaršia stále existujúca česká strana. Vo voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2021 bol lídrom hnutia SPD v Pardubickom kraji. SPD je politické hnutie, ktoré založili Tomio Okamura a Radim Fiala. Jeho program je založený na nacionalizme, ktorý sa prejavuje odporom k ilegálnej imigrácii a islamu. Hnutie je často charakterizované ako radikálne a krajne pravicové. Bašta prednedávnom označil Európsku úniu za nedokonalú kópiu Sovietskeho zväzu.

Josef Středula (55) - vzdal sa kandidatúry

Josef Středula je český odborár a od roku 2014 predseda Českomoravské konfederace odborových svazů. Na prezidenta chce kandidovať ako občiansky kandidát. S kampaňou mu pomáha ČSSD a jej mládežnícka organizácia Mladí sociálni demokraté. Tvrdí, že vyzbieral až 62-tisíc podpisov na podporu svojej kandidatúry, avšak na české ministerstvo vnútra podal iba 11 senátorských podpisov. Středula je dvakrát rozvedený a trikrát ženatý, má tri deti.

Středula je ľavicový kandidát. Vyhlásil, že "chce, aby si ľudia mohli vybrať kandidáta, ktorý nemá žiadnu komunistickú minulosť." Jeho kandidatúru podporil aj Miloš Zeman. Voči Zemanovej podpore sa Středula vymedzil napriek tomu, že v jeho tíme pôsobí niekoľko ľudí naviazaných na Zemana. Podporu mu na sociálnej sieti vyjadril aj Miroslav Kalousek. "Ukrajina sa bráni agresii putinovského Ruska a je našou povinnosťou pomáhať jej v maximálnej možnej miere," povedal Středula v ankete pre web e15.

Středula odstúpil z kandidatúry na post prezidenta Českej republiky v nedeľu 8. januára v prezidentskej debate ČT. Svojim priaznivcom odporučil voliť Danušu Nerudovú.

Petr Pavel (61)

Petr Pavel je český vojak, armádny generál Armády České republiky vo výslužbe a bývalý predseda vojenského výboru NATO. Pod jeho kandidatúru sa podpísalo až 81-tisíc českých občanov. Vyštudoval Vysokú vojenskú školu pozemného vojska vo Vyškově. Uviedol, že chce byť pokojným prezidentom, ktorý zmierňuje vášne. Za prioritu považuje zahraničnú politiku, energetickú nezávislosť, inovatívnu ekonomiku a čisté životné prostredie. Nepopiera svoje členstvo v Komunistickej strane Československa, avšak označuje ho za chybu, ktorú urobil, aby sa dostal k výsadkovému útvaru v Prostějově. Je ženatý a má dve deti.

Na otázky ako si poradí v debatách, a to najmä s Andrejom Babišom, reagoval s nadhľadom. "Ja si v takej chvíli pripomínam "debaty" s náčelníkom generálneho štábu Ruska po anexii Krymu a hovorím si, že to asi nejako zvládnem," povedal o pochybách. Ako generál vo výslužbe sa často vyjadruje k vojne na Ukrajine. "Nesmieme sa báť urobiť pre Ukrajinu viac – ponúknuť napríklad vojakov NATO a leteckú podporu, aby zabezpečili evakuačné koridory a ochranu civilistov v nich," napísal na sociálnej sieti v marci minulého roka, niekoľko dní po invázii Ruska. O Danuši Nerudovej povedal, že si nemyslí, že má pre dnešnú dobu dostatok skúseností. "Nikdy som neskrýval, že mám pochybnosti, že by pani Nerudová bola dobrou prezidentkou v tejto dobe," uviedol o kandidátke na prezidentku.

Tomáš Zima (56)

Tomáš Zima je český lekár a biochemik, bývalý dekan lekárskej fakulty a rektor Karlovej univerzity. Do volieb chcel ísť ako občiansky kandidát. Hneď na začiatku kandidatúry ho však postihla kontroverzia, ktorú opiera o 13 hlasov senátorov, z ktorých však časť ešte len začína a časť už končí svoje volebné obdobie. Bol členom Komunistickej strany Československa a Socialistického zväzu mládeže, čo oľutoval. Je raz rozvedený a dvakrát ženatý, má tri deti.

V zime v roku 2020 na začiatku pandémie Covidu-19 vyzýval k uvoľneniu protipandemických opatrení. Presadzoval premorovanie a očkovanie pre rizikové skupiny a seniorov, odmietal aj plošné nosenie rúšok. Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity sa od jeho vyjadrení dištancovala. Podľa niektorých názorov dokonca šíril dezinformácie. Podporuje civilné držanie zbraní, dokonca sa vyjadril, že by vetoval prípadné obmedzenie legálneho držania zbraní.

Danuše Nerudová (43)

Danuše Nerudová je česká ekonómka, vysokoškolská pedagogička a bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne. Kandiduje ako nezávislá, jej kandidatúru podpísalo 82 413 ľudí, čo je najviac zo všetkých kandidátov, ktorí sa do volieb zapojili s podpismi občanov. Podporuje ju koalícia vládnych strán Občanská demokratická strana (ODS), Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová (KDU-ČSL) a strana TOP 09. Táto koalícia podporila aj Fischera a Pavla. V jednom z rozhovorov uviedla, že za svoje ciele považuje "vyvedenie krajiny z ekonomickej krízy, dopady klimatickej zmeny a navrátenie dôstojnosti ľuďom." Je vydatá, má dvoch synov.

Nerudová privítala podporu vládnej koalície, avšak na sociálnej sieti napísala, že "bude nadstraníckou prezidentkou a bude vždy stáť na strane občanov." Je za rýchle prijatie eura, čo považuje za politický a nie ekonomický problém. Zaujíma sa aj o LGBTI+ témy. Nedávno sa vyjadrila k téme povinnej kastrácie pri zmene pohlavia, ktorú označila ako hanbu a postavila sa za zrušenie tejto podmienky. Podporuje aj manželstvo osôb rovnakého pohlavia a adopciu pre LGBTI+ páry, čo Nerudová označila za tému, o ktorej "sa na verejnosti príliš nehovorí, ale mladá generácia ju považuje za dôležitú."

K porovnávaniu so Zuzanou Čaputovou uviedla, že si ju váži takisto ako iné úspešné ženy, avšak Česko nie je Slovensko a ona nie je Zuzana Čaputová. Jej názor na vojnu na Ukrajine je jednoznačný. "Ukrajinci bojujú aj za našu bezpečnosť a slobodu. Putinovo Rusko sa chová ako teroristický štát. Vraždí nevinných, posiela rakety do obývaných sídlisk a neštíti sa ničoho," povedala Nerudová v ankete pre e15.

Andrej Babiš (68)

Andrej Babiš je český politik, bývalý predseda vlády, bývalý minister financií za vlády Bohuslava Sobotky a podnikateľ slovenského pôvodu. Momentálne je poslancom za hnutie ANO. Je tiež zakladateľom konglomerátu Agrofert. Kandiduje vďaka 56 podpisom od poslancov ANO. V roku 1980 sa stal členom KSČ. V tom istom roku začal dobrovoľne spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) ako dôverník a od roku 1982 aj ako agent s krycím menom Bureš. Babiš spoluprácu odmieta. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na ktorej vzniku sa podieľal jeho otec. Má dvojité občianstvo, slovenské aj české. V roku 2019 uviedol, že je ateista. Je rozvedený a dvakrát ženatý, má štyri deti.

České stávkové kancelárie považujú Babiša za jedného z favoritov. Babiš odsúdil útok Ruska na Ukrajinu a vyjadril podporu Ukrajine. V súvislosti s útokom vyzval na posilnenie NATO a Európy. Anexiu Krymu prirovnal k obetovaniu Československa v roku 1938. V roku 2016 uviedol, že ekonomické sankcie voči Rusku považuje za nevhodné, lebo podľa jeho vlastných slov poškodzujú podnikateľov. V tom istom roku povedal, že "Putin určite nepripravuje vojnu proti NATO, neverím tomu, to by sa snáď musel zblázniť."

Marek Gregor, expert na politický marketing, v rozhovore pre portál Czechcrunch uviedol, že podľa neho je Babiš schopný meniť svoj názor na situáciu na Ukrajine podľa toho, ktorého voliča chce osloviť. Podľa Jiřího Sezemského sa ANO a sám Babiš pred voľbami dištancovali od podpory pre Ukrajinu. Dôkazom tohto má byť zastavená podpora pre zákon s menom Lex Ukrajina IV., ktorý dočasne chráni ukrajinských utečencov. Babiš má aj problémy súvisiace s kauzou Čapí hnízdo, v ktorej je momentálne obvinený zo spáchania trestného činu dotačného podvodu. Babiš tieto obvinenia odmieta. Nezúčastňuje sa žiadnej z televíznych debát o prvom kole prezidentských volieb s výnimkou tej, ktorú odvysiela TV Nova. Americký magazín Foreign Policy ho v roku 2015 označil za oligarchu.

Karel Diviš (46)

Karel Diviš je český IT podnikateľ a bývalý športový redaktor pre Českú televíziu. Jeho kandidatúru malo podporiť až 61-tisíc podpisov, čo však kontrola českého ministerstva vnútra vyvrátila, uznalo mu iba 49 884 podpisov, čo nestačilo na kandidatúru. Diviš sa však odvolal a preskúmanie mu uznalo presne 50 007 podpisov, čo na prezidentskú kandidatúru stačilo. Študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte na Karlovej univerzite. Má dve deti.

Diviš je za české členstvo v Európskej únii, avšak nie je za ani proti prijatiu eura. Odsúdil útok Ruska na Ukrajinu, členstvo v NATO označil za dobré. Zdôraznil však, že Česko by sa nemalo spoliehať iba na NATO, ale predovšetkým samo na seba. Na otázku v internetovej televízii DVTV, či by sa Ukrajina mala stať členom NATO, Diviš prekvapivo odpovedal nie. Toto tvrdenie sa následne pokúsil vysvetliť a vyjadril podporu členstva Ukrajiny v NATO. K pandémii sa verejne vyjadril iba raz, a to na otázku portálu deník.cz o povinnom očkovaní. "Podporil by som ho pre vydefinované profesijné skupiny, nie plošne," povedal Diviš v rozhovore. Prezidentskú kampaň si doposiaľ financuje sám.

Marek Hilšer (46)

Marek Hilšer je súčasný senátor za Prahu 2, lekár, vedec a vysokoškolský pedagóg. Ako vedec sa venoval výskumu zhubných mozgových nádorov a hľadaniu nových spôsobov liečby rakoviny. Chcel kandidovať ako občiansky kandidát, kandidatúru nakoniec založil na 13 podpisoch senátorov. Kandidoval aj v roku 2018, kde sa v prvom kole umiestnil na piatom mieste. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a medicínu na Karlovej univerzite. Je ženatý a má dve deti.

Hilšer podporuje prozápadné smerovanie Česka a vznik bezletovej zóny nad Ukrajinou. Rusko aj Čínu už dlhodobo kritizuje za porušovanie ľudských práv. Rusko dokonca v roku 2016 označil za diktátorský a polofašistický štát. Dostal sa pod útok dezinformačných webov po tom, ako v televízii CNN Prima News povedal, že je v záujme Česka, aby západné rakety mali v krátkom čase dolet do Moskvy. Tento výrok je podľa neho príkladom princípu odstrašenia, ktorý považuje za spôsob, ako zaistiť mier. Odchod Česka z EÚ považoval v roku 2017 za "ekonomickú a spoločenskú samovraždu." V tom istom roku vyjadril podporu legalizácii marihuany. Podporuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia a aj adopciu detí LGBTI+ pármi.