Miroslav Kollár o Modrej koalícii: Nie sme ako Matovič, ktorý zbieral poslancov na ulici

Miroslav Kollár v rozhovore hovorí:

• aké má Modrá koalícia plány so Slovenskom,
• ako by riešili problémy v zdravotníctve,
• ako sa postavia ku kultúrno-etickým otázkam,
• čo so sebou prináša do strany Mikuláš Dzurinda,
• prečo Modrá koalícia nie je druhé OĽANO,
• ako prebiehajú rokovania s KDH,
• aká bude jeho úloha v Modrej koalícii,
• prečo hrozí "slovenský brexit".

V jednom z rozhovorov ste povedali, že politici robia opäť chybu v tom, že riešia samých seba a nikto nehovorí o tom, čo chce robiť so Slovenskom. Aké plány má teda so Slovenskom Modrá koalícia?

Chápem, že novinárov aj verejnosť zaujíma, kto sa s kým dohodne a kto s kým pôjde do volieb. Nepochybujem, že je to dôležité najmä z toho pohľadu, aby nešlo do volieb zase šesť, sedem či osem podobných strán a veľa voličov zostane mimo parlamentu. Naposledy ich bolo 600-tisíc, to už sa nezopakuje. Rozumiem, že to všetkých zaujíma. Vyrušuje ma však, že sa v debatách nerozprávame o tom, prečo sa chceme spájať, a prečo hľadáme cestu, aby neprepadol ani jeden volič. Ľudia si potom môžu myslieť, že jediné, čo nás zaujíma, je to, aby sme prežili ďalej v politike. Nie je to podstatné.

Ak sa napríklad podarí projekt spájania - projekt Modrej koalície, znamená to, že budúcu vládu nebude zostavovať Robert Fico, ale proeurópski politici. Ak by ma to náhodou vykoplo mimo politiky, budem s tým úplne v poriadku žiť. A to preto, lebo budem žiť v normálnej, slobodnej, proeurópskej krajine a môžem si riešiť svoje životné stratégie, ako len budem chcieť.

Aj preto je pre mňa dôležité, aby sme sa pri okrúhlych stoloch rozprávali nielen o tom, kto s kým pôjde a kde bude na kandidátke, ale aj o tom, prečo to robíme. A robíme to z troch jednoduchých dôvodov.

Prvým je, aby Slovensko bolo aj po nasledujúcich voľbách krajinou začlenenou do európskych a transatlantických štruktúr, ktoré znamenajú svet právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, ale aj prosperity. Robíme to aj preto, aby sme sa vrátili na tú cestu, na ktorej sme boli pred 15 rokmi, keď sa o nás hovorilo ako o tatranskom tigrovi. Dnes sme sa prepadli takmer na chvost krajín EÚ a potrebujeme reštart.

Nielen preto, aby sa ľuďom na Slovensku dobre žilo, zvýšila sa kvalita života, ale aj preto, že momentálne žijeme vo svete mnohých kríz. Máme za sebou pandémiu, na Ukrajine je vojna a nevyzerá, že by sa mala v horizonte najbližších mesiacov skončiť. Z toho rezultuje aj energetická kríza a inflácia. My na to potrebujeme odpovede. Myslím si, že v nasledujúcom desaťročí sa svet poskladá trochu inak, a ak Slovensko budú viesť také vlády, aké ho viedli posledných 10 až 12 rokov, a to hovorím ako človek, ktorý bol po minulých voľbách súčasťou vládnej koalície, obávam sa, že Slovensko skončí medzi porazenými a ľuďom na Slovensku sa nebude dobre žiť.

Prejedáme našu budúcnosť

Vo vašom dokumente Modré desatoro uvádzate, že sa zaväzujete reformovať školstvo, vedu a výskum, že slabiny vidíte v zdravotníctve či verejnej správe a viete, aké zmeny potrebujú. Čo konkrétne bude treba zmeniť a zlepšiť?

Desatoro priniesol do spoločného projektu Mikuláš Dzurinda. V posledných dňoch v rozhovoroch hovoril, že pochopil, že to je jeho domáca úloha, keď sa začal s novými a mladšími ľuďmi rozprávať o budúcnosti Slovenska. Primárny autor je on. Následne sme o tom diskutovali aj v strane Spolu ešte pred spojením. Program v tejto chvíli nie je vo finálnej podobe, pracujeme na ňom.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že sú to témy, ktoré riešia všetky politické strany v každých voľbách. K tomu chcem za nás povedať dve veci. Prvou je, že nielen Mikuláš Dzurinda, ale aj mnohí ľudia, ktorí sme okolo, máme za sebou konkrétne výsledky, či už v komunálnej a centrálnej politike, v iných oblastiach verejnej správy, ale aj v súkromnom sektore. To znamená, že vieme o veciach nielen rozprávať, ale vieme ich aj realizovať. Napísať dobrý program vie dnes naozaj každý, pretože recepty, ktoré Slovensko potrebuje, všetci plus-mínus poznáme. Väčší problém je potom exekutíva a schopnosť realizovať ich. Odlišuje nás to, že sme partia ľudí, ktorá dokáže doručiť výsledky.

Druhá vec je, že sa pozeráme na fungovanie štátu komplexne. Vysvetlím to na príklade zdravotníctva. Rozumiem, že do plánu obnovy sme si dali, že postavíme jednu veľkú a dve menšie nemocnice, to je všetko fajn. No problémy v zdravotníctve riešime od strechy a nie odspodu. "Vybuchujú" nám tu ambulancie. Keby bola prvotná reforma ambulantného sektora, možno sa nám inak vyskladajú kapacity nevyhnutné z hľadiska budovania nemocníc, a tak ďalej. Chceme problémy naozaj riešiť systémovo, nie tak, že treba rýchlo minúť eurofondy a nájdime tú najľahšiu cestu. Zdá sa, že ani tú nebudeme schopní realizovať. Zachytil som vyjadrenie Lívie Vašákovej (generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR pozn. red.), že máme pár dní, možno týždňov, aby sme zachránili projekt nemocnice Rázsochy.

Reformy sú "hnusné" slovo. Dnes keď strašíte ľudí reformami, všetci hovoria, že potrebujú vedieť, či budú mať čím kúriť, za čo budú platiť účty a mať možnosť nakúpiť si potraviny. Ale bez zmeny fungovania štátu sa Slovensko nevie vrátiť na trajektóriu úspešnej krajiny. To sa týka aj rekonštrukcie štátu, fungovania a rozdelenia kompetencií medzi samosprávami a centrálnou vládou. Posledné roky sme videli, že samosprávy zachraňovali vládu, či pri pandémii, starostlivosti o utečencov pred vojnou na Ukrajine a podobne. Napriek tomu sa vláda správa k samosprávam najhoršie, ako som to v ére samostatného Slovenska zažil, a to tu vládli aj Mečiar a Fico. Tak, ako dostali mestá a obce, samosprávne kraje "na frak" od tejto vlády, nedostali nikdy.

Myslím si, že nie sme schopní, aj vzhľadom na stav verejných financií, dlhodobo financovať takto široký a takto neefektívny štát. Čiže sa chceme rozprávať aj o tom, akým spôsobom upraviť kompetencie a financovanie medzi samosprávnou a centrálnou úrovňou. Súčasná vláda, napríklad aj pri pohľade na rozpočet na rok 2023, za ktorý som hlasoval - lebo aj keď nie je bohvieaký, je lepší než provizórium - sa tvári, ako keby už nemal prísť rok 2024 a tie nasledujúce. Oni ale prídu. A my si v tejto chvíli prejedáme našu budúcnosť. Budeme sa musieť rozprávať aj o zodpovednom hospodárení a o tom, ako radšej niečo ušetriť a zmysluplne investovať do budúcnosti, než prejesť aj budúce peniaze, za ktoré by mali spravovať túto krajinu naše deti.

Tri základné piliere Modrej koalície podľa Miroslava Kollára:

• európska a transatlantická orientácia Slovenska,
• rešpektovanie právneho štátu, demokratických inštitúcií a ľudských práv,
• kompetitívna ekonomika.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Pozastavím sa pri samosprávach, boli ste primátorom Hlohovca... Ak sa pozriete na to, čo sa deje a o čom ste hovorili, ste rád, že už nesedíte na tejto stoličke?

Ako politik by som nemal byť rád, že som prehral voľby. Ale v poriadku, dostal som 45 % hlasov, čo je viac, ako má polovica primátorov krajských miest. Nuž, boli sme len dvaja a plne rešpektujem názor občanov. Na druhej strane, naozaj nezávidím mojim kolegom v mestách, v malých obciach už vôbec nie. Manažovať dnes mestá, obce, kraje a udržať ten rozsah a kvalitu služieb, na ktoré sú ľudia zvyknutí, pri tom, ako táto vláda každým svojím opatrením berie peniaze samosprávam, je naozaj ťažké a nezávidím im to.

Otvorene hovorím, som rád, že sa nemusím každé ráno budiť s týmto stresom. Na jednej strane, je mi to, samozrejme, ľúto, lebo tie primátorské roky boli naozaj dobré v tom, že tam vidíte v reálnom čase dopady svojej práce. Na tejto centrálnej úrovni môžete schváliť dobrý zákon, ale dopady sa prejavia neskôr.

Kultúrno-etické otázky

Tvrdíte, že ste konzervatívno-liberálnou stranou. V čom sa prikláňate k tradíciám a konzervativizmu a v ktorých oblastiach presadzujete liberálny prístup?

Aj Mikuláš Dzurinda to zadefinoval, že sme liberálno-konzervatívnou alebo konzervatívno-liberálnou stranou. Sme stranou, kde dokážu spolu existovať umiernení liberáli a umiernení konzervatívci, pretože sa zhodnú na troch základoch, teda - európska a transatlantická orientácia Slovenska, rešpektovanie právneho štátu, demokratických inštitúcií a ľudských práv a kompetitívna ekonomika, pretože štát potrebuje nejaký typ reforiem.

Môže to pripomínať projekt Za ľudí Andreja Kisku. Na rozdiel od Za ľudí, keď sme hovorili, že naša cieľová skupina sú všetci, my sme v tejto chvíli naozaj hodnotovo zadefinovaní. A to aj pohľadom na riešenie ekonomiky, ako stredo-pravá strana, teda ani socialistická, ani ľavicová. Rozumiem nastaveniu, že tí, ktorí chcú viesť kultúrne vojny,budú hádzať granáty do dvora, aby sa medzi sebou pohádali. Pre nás je to taký test. Ak zvládneme tieto témy vnútri, tak je šanca, že to môže zvládnuť aj slovenská spoločnosť. Ak nebudeme ani my schopní sa s týmito témami vysporiadať, myslím si, že s touto krajinou to nevyzerá veľmi nádejne.

Ako strana uvádzate, že sa nechcete zaoberať citlivými etickými alebo ideologickými témami. Ak by ste sa dostali po voľbách do parlamentu, skôr či neskôr by ste sa tomu nevyhli, pretože ak sa nimi nebudete zaoberať vy, bude to robiť niekto iný. Ako sa v tomto prípade zachová Modrá koalícia?

Mysleli sme to tak, že nebudeme politickými nositeľmi týchto tém. Mne je jasné, že na jednej či druhej strane politického spektra sú strany, pre ktoré sú to prirodzené témy a budú s nimi prichádzať. My sa k nim normálnym spôsobom postavíme.

Budem teraz hovoriť čisto za seba. Mám za mojich 35 rokov dospelého života úplne jasnú stopu v tom, aké sú moje postoje vo vzťahu ku "kultúrno-etickým otázkam". Mám jasno v tom, že ľudské práva nie sú kultúrno-etická otázka. Jednoducho, máme ich zadefinované v ústave, čiže pre mňa to nie je otázka.

Mrzí ma, že rovnaké práva pre rôzne typy menšín nemáme už dávno vyriešené na úrovni 21. storočia, a že dnes to je stále zásadná politická otázka. Nie je to len problém Slovenska, ale väčšiny postkomunistických krajín. Budem len rád, ak sa nám to podarí vyriešiť v krátkom čase civilizovaným spôsobom. Na druhej strane, uvedomujem si hodnotové štiepenie v parlamente aj slovenskej spoločnosti. Otvorene poviem, že pre mňa by bolo tiež pohodlnejšie sedieť v strane, ktorá tie otázky nosí na stôl a komunikuje ich. Obávam sa však, že nás je tak málo a nie je šanca, aby sa riešenia dali presadiť. Preto je za mňa cestou skôr dlhý, často aj únavný a emotívny dialóg umiernených liberálov s umiernenými konzervatívcami a kresťanskými demokratmi s cieľom nájsť riešenie, za ktoré sa nemusí hanbiť európska demokracia 21. storočia. Ak chceme v reálnom čase dosiahnuť toto riešenie, myslím si, že toto je cesta.

Vďaka Dzurindovi nie sme druhým Bieloruskom

Presuňme sa k spolupráci s Mikulášom Dzurindom. V piatok na tlačovej konferencii povedal, že ste si sadli veľmi rýchlo. V čom ste si teda sadli najviac a vidíte najväčší prienik vo vašich víziách pre Slovensko?

V mnohých veciach som emocionálny, no v politike som racionálny človek. Prišiel som do Spolu, kde sa udiali nejaké procesy a bolo mi jasné už pred rokom, že Spolu ako samostatná strana nemá šancu získať päť percent. Preto som povedal, aby sme nemíňali peniaze zo štátneho príspevku a nehrali sa na väčšiu stranu než sme. Radšej si sadnime, počkajme, ušetrime a poďme sa rozprávať, s kým pôjdeme spoločne do volieb.

Keď prenikli von správy o tom, že Mikuláš Dzurinda chystá svoj projekt, tak sme si sadli. Povedal som, v akom stave sme, on mi rozprával o svojom projekte. Dohodli sme sa, že si spravíme domáce úlohy - on založil svoju stranu, my sme vyriešili komunálne voľby v spolupráci s ďalšími malými stranami. Do toho prišlo odvolávanie vlády a predčasné voľby. Tak sme si povedali, že v takomto krátkom čase nemá zmysel zakladať samostatnú stranu, skôr máme vyslať signál spájania. Preskočili sme tak túto fázu a dohodli sa na spojení, ktoré sa udialo minulý týždeň.

No a čo do toho prináša Mikuláš Dzurinda? Samozrejme, veľa pozitívneho, ale aj nejaký nános minulosti, ktorý novinári v prvých rozhovoroch vytiahli na stôl, a myslím si, že Mikuláš Dzurinda si je toho plne vedomý. Prináša so sebou étos človeka, vďaka ktorému je Slovensko členskou krajinou EÚ a NATO a nie sme druhým Bieloruskom, čo je najmä v čase vojny na Ukrajine mimoriadne dôležité. Prináša so sebou aj étos dvojnásobného premiéra, za ktorého sa udiali posledné zásadné reformy, ktoré držia túto krajinu dodnes ešte aspoň trochu nad vodou.

Je to človek, ktorý napriek svojmu staršiemu veku vie mobilizovať mladých. To, že sa mu podarilo dať dohromady v tejto chvíli 30 šikovných mladých ľudí od 35 do 40 rokov, ktorí majú za sebou úspešné príbehy vo svojich povolaniach, je len časť tohto príbehu. Hlásia sa nám ďalšie stovky mladých ľudí, ktorí majú záujem. Je to jeden z mála politikov, ktorý má v sebe schopnosť vzbudzovať v ľuďoch emócie a nádej, čo naša generácia demokratických politických elít zatiaľ veľmi nemá.

Poslednou vecou je, že sme všetci unavení a frustrovaní z toho, ako sa nám nepodarilo využiť víťazstvo vo voľbách v roku 2020 a ako sme to pokazili. Mikuláš Dzurinda je v tejto chvíli oddýchnutý, nabudený, odhodlaný a plný energie. Keď sa stretneme všetci tí mladší a ľudia v strednom veku v jednej miestnosti s Mikulášom Dzurindom, tak ten najviac energický človek je práve on.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Poslancov na ulici nezbierame

Mikuláš Dzurinda prináša do strany veľké množstvo mladých ľudí, odborníkov z rôznych oblastí, ktorí poväčšine nemajú politické skúsenosti. Zároveň sú to pre bežných Slovákov nie veľmi známe tváre. Mená bez skúseností prinieslo do politiky aj OĽANO. V čom majú títo ľudia iný potenciál?

Týchto mladých ľudí, ktorí prišli s Mikulášom Dzurindom, by som neurážal tým, že ich budem porovnávať s mnohými poslancami z OĽANO. Vieme, ako ich Igor Matovič zbieral na ulici. Toto fakt nie je ten prípad a nie je to ani z tisíckilometrovej diaľky druhé OĽANO. Na jednej strane, počúvame, ako sklamali tí "storoční" politici, všetci voláme po nových ľuďoch v politike, a keď príde Mikuláš Dzurinda s novými ľuďmi v politike, tak hovoríme, že sú neznámi. Jasné, že sú neznámi. Veď aj Mikuláš Dzurinda začínal ako železničiar, potom bol hovorca SDK a nakoniec líder a premiér.

Mikuláš Dzurinda povedal, že to nebola tieňová vláda na tej tlačovej konferencii. Sú to schopní ľudia, z ktorých mnohí majú na to, aby už dnes boli stokrát lepšími poslancami ako tí dnešní. Mnohí majú na to, aby boli na významných pozíciách vo výkonných zložkách štátu a niektorí majú podľa mňa aj na to, aby vedeli byť o nejaký čas aj dobrými ministrami. Navyše, nikto z nich si nepotrebuje "kaziť povesť" tým, že by šiel do politiky. Všetci žijú spokojné úspešné životy, a napriek tomu majú chuť ísť pomôcť krajine, pretože v nej chcú žiť alebo sa do nej chcú vrátiť. Som rád, že sa takí ľudia našli.

Mnoho šikovných ľudí máme aj v bývalej strane Spolu. Aj tí známejší hráči v politike, ktorí takisto premýšľajú o svojej budúcnosti, sa tiež pozerajú na to, kto sme a ako sa nám darí. Komunikácia s nimi je čoraz bližšia, pretože vidia, že je to reálna politická strana s reálnymi štruktúrami, financiami a ľuďmi. Myslím si, že k tejto partii mladých ľudí a ľudí zo Spolu sa pridajú aj nejakí zo súčasných áčkových politikov. O nich budeme stáť aj my, pretože by bola škoda, keby v politike skončili.

Budúcnosť s Hegerom

Jedným z takýchto ľudí by mohol byť aj Eduard Heger, aj keď zatiaľ nepoznáme jeho budúcnosť. Mohol by zohrávať nejakú úlohu, napríklad na kandidátke ako volebný líder?

Zopakujem, čo povedal Mikuláš Dzurinda. Som v tomto veľmi pokorný, pretože my sme sa síce spojili do Modrej koalície, ale stále nemáme v rukách žetóny, aby sme mohli byť tými, ktorí rozdávajú karty. Budeme trpezlivo pracovať na tom, aby sme zvyšovali náš potenciál a rozprávali sa s možnými partnermi. Dnes sa rozpráva z tejto demokratickej časti o budúcnosti každý s každým.

V súvislosti s Eduardom Hegerom poviem dve veci. Jednak dúfam, že sa rozhodne o tom, či a kedy budú predčasné voľby, čo determinuje jeho budúcnosť na najbližšie mesiace. Druhá vec je, že v tejto chvíli je stále členom OĽANO, takže tam nie je priestor na nejakú zásadnú debatu. Vo chvíli, keď bude jasné, ako premýšľa či pôjde do volieb s Igorom Matovičom, alebo chce ísť sám, či sa chce rozprávať o spolupráci, alebo najprv založiť vlastnú stranu, bude priestor na diskusiu o budúcnosti.

Netajíte sa rokovaniami s KDH. Ako pokročili za posledné dni vaše rozhovory?

Rokovania by sme mali mať v najbližších dňoch. Ja som zachytil, že KDH malo nejaké zásadnejšie rokovanie cez víkend. Rozumiem signálom, ktoré vysielajú navonok. Modrá koalícia určitým spôsobom vzniká na pôdoryse Európskej ľudovej strany, ktorej členmi sú aj Spolu, aj KDH, aj OĽANO. Nemá zmysel tie sily trieštiť a pokiaľ sa KDH rozhodne, že chce ísť cestou európskej kresťanskej demokracie so všetkým, čo k tomu patrí, budeme radi a máme záujem o spoluprácu. Rozumiem histórii KDH aj sklamaniu z posledných dvoch volieb, že sa nedostali do parlamentu. Na konci dňa o tom budú rozhodovať vnútorné štruktúry, je to demokratická strana. Ale máme záujem.

Buď sa ako európski demokrati dohodneme na tom, že sme európska krajina 21. storočia a tak budú vyzerať aj riešenia, alebo budeme mať problém. V najbližších dňoch nás čaká rokovanie s KDH a nemyslím si, že bude posledné. Bude závisieť aj od termínu volieb. Ak budú v septembri, bude tam viac času na tieto pozičné hry, pri ktorých chápem, že sú nevyhnutné. No skôr by som sa chcel baviť o tom, čo budeme robiť s krajinou. Ak budú voľby v júni, tak to, našťastie, budeme musieť urýchliť, pretože o šesť-sedem týždňov budeme musieť odovzdávať kandidátky.

V spolupráci s KDH by ste si vedeli predstaviť aj koalíciu na štýl PS/Spolu?

To sú technikálie, ktoré budeme riešiť, keď si definitívne povieme, že chceme ísť do volieb spoločnou cestou a budeme hľadať ten najzmysluplnejší model, aby sa nestratili voliči, ktorí chcú vidieť tú značku na volebnom lístku. Na druhej strane, nechceme urobiť chybu, akú urobilo PS/Spolu v posledných voľbách. Ja som vtedy ešte nebol v Spolu, ale plne rešpektujem, že chceli ísť úplne férovou a transparentnou cestou. Len im na konci chýbalo nejakých 900 hlasov.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Keď sa začalo hovoriť o možnom návrate Mikuláša Dzurindu, mnohí spomínali aj meno Ivana Mikloša. S ním ste hovorili o spolupráci alebo nemá záujem?

Ja som s Ivanom Miklošom nehovoril, ale pravidelne s ním hovorí Mikuláš Dzurinda. Myslím, že vravel, že bol aj na prvom programovom stretnutí. Z verejných vyjadrení Ivana Mikloša vnímam, že nemá záujem o návrat do politiky z pohľadu vstupu do strany alebo kandidovania, ale nepochybne bude nablízku a k dispozícii so svojimi radami.

Pri možných spoluprácach mi napadajú aj dve mená, ktorých minulosť sa viaže práve na stranu Spolu. Bývalý predseda strany Juraj Hipš a generál Pavel Macko, ktorý sa o post predsedu uchádzal práve proti Hipšovi. Hovorili ste s nimi?

S Jurajom Hipšom nekomunikujem od nie veľmi šťastného konca nášho snemu. Mám pocit, že pár mesiacov dozadu aj vystúpil zo strany. S generálom Mackom vedieme diskusiu, aj s ďalšími partnermi, teda ODS, DS a Šancou, s ktorými sme spoločne išli do komunálnych volieb. Bola to celkom úspešná spolupráca, mali sme vyše 600 kandidátov, tretina z nich sa dostala do obecných, mestských a župných zastupiteľstiev. Podpredseda Šance František Oľha sa stal primátorom tretieho najväčšieho mesta Prešov. Diskusiu máme, ale poprosil som mojich partnerov o trpezlivosť, pretože budú predčasné voľby, potrebujeme sformátovať politickú platformu, ktorú teraz máme, a potom sa budeme rozprávať o procese, akým vtiahneme aj partnerov z týchto strán na spoločnú kandidátku.

Slovenský brexit

Akú úlohu chcete zohrávať v strane vy? Na tlačovej konferencii ste spomenuli, že momentálne sa vidíte skôr na manažérskej pozícii.

Za posledné tri roky mám intenzívnu skúsenosť s veľkou politikou a je mi pomerne jasné, aká môže byť moja rola. Dovolím si povedať, že mám za sebou úspešné pôsobenie na primátorskej pozícii aj na pozícii viceprezidenta Únie miest Slovenska. Za osem rokov sme z Hlohovca spravili jednu z najlepšie fungujúcich samospráv na Slovensku, dostali sme ocenenie excelentná samospráva od Rady Európy. Na čo si trúfam, je prepájanie politického rozmeru s manažérskym. Som predsedom strany a vyzerá to tak, že by sa do volieb nemalo nič meniť.

Rozumiem tomu, že potrebujeme nositeľov politického výtlaku. Na druhej strane, tí v tejto chvíli nepotrebujú míňať energiu a čas na riadenie nejakých štruktúr. To, čo my ako bývalá strana Spolu prinášame do tohto projektu, je fungujúca a dobre manažovaná štruktúra, ktorá je pripravená odviesť kvalitnú volebnú kampaň tak, aby sme v spolupráci s politickými lídrami uhrali dobrý výsledok. V závislosti od neho sa budeme rozprávať o budúcnosti a nastavení vnútorných pozícií a procesov.

Uviedli ste, že Slovensko bude čeliť desaťročiu kríz. Ako bude Slovensko vyzerať o desať rokov a aké by ste ho chceli vidieť vy?

Nielen Slovensko, ale aj Európa a celý svet sa budú musieť vysporiadať s dôsledkami pandémie, budeme sa s ňou musieť naučiť žiť, budeme sa musieť vysporiadať s vojenským konfliktom na Ukrajine, uvidíme, ako dlho bude trvať. Zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj svetovej ekonomiky, aj keď sa zdá, že tá sa z toho oklepala rýchlejšie, ako mnohí predpokladali. To, aké bude Slovensko, závisí od toho, či ho budú viesť reformné proeurópske vlády alebo populistické a extrémistické vlády, ktoré budú Slovensko ťahať preč z európskych štruktúr.

Obávam sa, že o pár rokov, keď dočerpáme posledné eurofondy z tohto programového obdobia, ktoré sa začína, a staneme sa čistými platcami, budeme čeliť slovenskému brexitu, pretože politické sily budú ťahať Slovensko preč z EÚ. Sme utilitaristi - kým z toho máme materiálny prospech, tak tam sme a nevnímame, že v prvom rade je to hodnotové spoločenstvo.

Takisto nás budú ťahať von z NATO, čo je problém z hľadiska zabezpečenia našej obranyschopnosti. Nie sme schopní sa sami ubrániť ani 15 minút, ak by sa Putin rozhodol, že chce aj Slovensko. Toto sú pre mňa kľúčové otázky. Pokiaľ aj o desať rokov budeme členmi EÚ, NATO a európskeho a svetového spoločenstva demokratických krajín, tak sa o budúcnosť Slovenska neobávam. Pokiaľ vyhrajú populistické a extrémistické sily, tak sa obávam, že Slovensko bude chudobná a rozhádaná krajina.

Celý rozhovor s Miroslavom Kollárom si môžete pozrieť nižšie.

Čítajte viac

TB expremiéra M. Dzurindu o politickom projekte Modrej koalície