Žiadne záruky a nesplnené sľuby. NATO po rokoch rieši dilemu: Čo robiť s Ukrajinou?
V utorok sa vo Vilniuse začína výročný summit NATO. Keď tam ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu dorazí, Ukrajina bude bojovať proti Rusku v totálnej vojne o prežitie už 503 dní. Tu je všetko, čo potrebujete vedieť.
Zatiaľ čo jeho zbité jednotky pokračujú v boji proti neúprosnej invázii a pokúšajú sa získať späť okupované územia na juhu a východe krajiny, Zelenskyj prichádza do hlavného mesta Litvy s ďalším strategickým cieľom: získať miesto pri stole NATO.
Článok 5 s podporou jadrového arzenálu
Pre Zelenského a jeho vládu predstavuje Aliancia pod vedením USA dlhodobý mier a bezpečnosť. Článok 5 zmluvy NATO je pevnou klauzulou o vzájomnej obrane, ktorú podporujú americké, britské a francúzske jadrové zbrane.
Cieľ Kyjeva však presahuje rámec obrany. Prostredníctvom členstva v NATO by Ukrajina získala jednoznačnú vstupenku na Západ, prestávku od šikany Moskvy a bezpečnosť potrebnú na jej rekonštrukciu a ekonomické oživenie.
Ukrajina však kladie 31 členom NATO sériu otázok. Tie siahajú k podstate účelu Aliancie - od toho, ako sú jej členovia pripravení bojovať proti Rusku, až po to, či je klauzula NATO o vzájomnej obrane povinnosťou alebo výsadou.
"Verím, že Ukrajina sa stane členom Aliancie a že právoplatné miesto Ukrajiny je v NATO," povedal pre denník Financial Times generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. "Je na spojencoch, aby rozhodli, kedy je ten správny čas."
Ťahá sa to od roku 2008
"V porovnaní s rokom 2008 je teraz Ukrajina oveľa bližšie k NATO," dodáva šéf NATO s odkazom na rok, kedy bolo potenciálne členstvo Ukrajiny oficiálne oznámené. "To je fakt."
"Samozrejme, že sú na stole rôzne nápady a návrhy, ako to býva už zvykom, keď sa diskutuje o dôležitých otázkach," hovorí Stoltenberg, ktorého funkčné obdobie generálneho tajomníka sa tento týždeň formálne predĺži na desiaty rok. "Som absolútne presvedčený, že sa dohodneme na niečom, čo zocelí spojencov a vyšle jasný odkaz."
Slovensko bude vo Vilniuse zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová. Televízia ta3 tam bude tiež. Počas celého summitu bude prinášať živé vstupy priamo z miesta konania naša kolegyňa Patrícia Kordiaková.
Pobaltská cesta do NATO bola tŕnistá
Keď pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva vstúpili do NATO v roku 2004, uplynulo vtedy viac ako desať rokov, odkedy znovu získali nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Rusko sa v tom čase zmietalo v chaose. Nachádzalo sa medzi ekonomickým kolapsom a politickým otrasom a jeho ozbrojené sily boli zle vybavené a zle riadené.
V súčasnosti je však situácia iná. Obeťami ruskej invázie na Ukrajinu sa stali státisíce ľudí. Vojna vyhnala z domovov viac ako 10 miliónov Ukrajincov, čo je demonštráciou toho, kam je až Putin schopný zájsť.
Západ zápasí s veľkou dilemou
Teraz, po viac ako 17 mesiacoch vojny, počas ktorej spojenci NATO poskytli Ukrajine vojenskú a finančnú podporu vo výške viac ako 160 miliárd dolárov, západné hlavné mestá zápasia s oveľa väčšou dilemou. Keď dali Ukrajine prostriedky na zastavenie Ruska, sú teraz pripravení sľúbiť, že ak by sa to malo opakovať, ich jednotky by tiež bojovali a umierali? A ak nie, čo by mohli namiesto toho ponúknuť?
"Jedinou úlohou vo Vilniuse a úlohou, na ktorej sa zhodnú všetci spojenci, je, že sme pred 15 rokmi nechali na mape sivé oblasti, ktoré Putin využil, a teraz sa musíme uistiť, že už žiadne neostanú," hovorí nemenovaný vysoký diplomat NATO. "Ide o to, aby bolo krištáľovo jasné, kde sú červené čiary."
Osudné raňajky
Semená súčasnej dilemy NATO boli zasiate počas raňajok v Bukurešti v roku 2008. Na rannom stretnutí v druhý deň summitu Aliancie toho roku sa vtedajší generálny tajomník Jaap de Hoop Scheffer stretol s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom a jeho francúzskymi a nemeckými kolegami Nicolasom Sarkozym a Angelou Merkelovou.
Výsledkom týchto raňajok a výsledkom toho, že Merkelová zmiernila svoj nesúhlas s Bushovým návrhom ponúknuť členstvo Ukrajine a Gruzínsku, bolo vyhlásenie celej aliancie NATO. Obidve krajiny sa "stanú členmi NATO", vyhlásili bez uvedenia časového harmonogramu. Toto vyhlásenie, zároveň jednoznačné a nezáväzné, bolo hodnotené ako veľký úspech. Odvtedy však upadlo do hanby.
Nemecko a Francúzsko, ktoré boli proti členstvu Ukrajiny, sa domnievali, že to na neurčito pozastavilo ambície krajiny.
Moskva to videla v opačnom extréme
V Moskve sa na to pozerali inak: videli to ako anexiu oboch krajín. Ako povedal Putin na druhý deň, predstavovalo to "priamu hrozbu" pre Rusko a bolo porušené to, čo považoval za prísľub NATO nepridávať členov z bývalého Sovietskeho zväzu.
Kyjev a Tbilisi sa ocitli v pasci: boli označení za budúcich členov NATO, ale bez akejkoľvek aliančnej ochrany, ktorá prichádza s členstvom.
Putin neotáľal
O štyri mesiace neskôr vrazili Putinove tanky do severného Gruzínska. V roku 2014 jeho špeciálne jednotky anektovali ukrajinský Krymský polostrov. NATO, ako Putin dobre vedel, odmieta prijať nových členov so "zamrznutým konfliktom" na svojom území. Okrem odsudzujúcej rétoriky NATO urobilo len málo pre potrestanie Moskvy.
"Najnebezpečnejším miestom pre krajiny susediace s Ruskom je sedieť v čakárni NATO," hovorí Margus Tsahkna, estónsky minister zahraničných vecí. "A presne to sme urobili pred 15 rokmi s Gruzínskom a Ukrajinou."
Je to ako prísť na pohotovosť v nemocnici, dodáva. "Vojdete, ale čakáte a ešte nie ste označený. Ste zelený, žltý alebo červený pacient? Musíme označiť Ukrajinu. Musíme začať proces," nástojil.
NATO má voči potenciálnym novým členom samozvanú politiku "otvorených dverí". Aliancia za uplynulých 15 rokov prijala päť nových členov. Minulý rok, v reakcii na ruskú inváziu, požiadali o vstup do Aliancie Fínsko a Švédsko. Fínsko pristúpilo v apríli. Švédsko by sa mohlo pripojiť už čoskoro. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už totiž podporil vstup Štokholmu do Severoatlantickej aliancie a onedlho túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu.
Zatiaľ čo žiaden člen Aliancie neverí, že sa Kyjev môže pripojiť počas vojny, diskusie o tom, ako zlepšiť jeho status, sú intenzívne a emotívne.
Rada Ukrajina-NATO
NATO tiež povýši existujúcu komisiu Ukrajina-NATO na radu. To dáva Kyjevu rovnaké miesto pri stole s členmi NATO a umožňuje mu zvolávať stretnutia na "krízové konzultácie". Ustanovujúce zasadnutie sa uskutoční v stredu vo Vilniuse.
Zástancovia tvrdia, že tieto opatrenia nielen pomáhajú chrániť Ukrajinu v krátkodobom horizonte, ale zároveň zvyšujú dlhodobú bezpečnosť a lepšie pripravujú krajinu na členstvo v NATO. Aliancia teraz musí nájsť zhodu v otázke, ktorá bude definovať, ako bude vyzerať budúca bezpečnosť Ukrajiny, Európy a NATO.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"