štvrtok 29. 10.
Klára
Live

Mansplaining, manologue či manterrupting sa týka aj Sloveniek. Aké majú skúsenosti?

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Bežná súčasť života žien v práci, škole, baroch či na sociálnych sieťach. Robia to politici, kolegovia, rodina aj susedia. Reč je o mansplainingu. Čo to znamená, a ako vyzerá v praxi? O svoje skúsenosti sa s ta3 podelili aj respondentky, ktoré ho zažili na pracovisku aj v bežnom živote.

Mansplaining, manologue či manterrupting sa týka aj Sloveniek. Aké majú skúsenosti?
Foto: Profimedia

Mansplaining je výraz, ktorý opisuje situáciu, kedy muž vysvetľuje žene niečo, o čo nestála, navyše spôsobom, ktorý ju má zosmiešniť. Charakteristické je tiež vysoké sebavedomie muža, "zhovievavý" tón s predpokladom, že žena nemá žiadne predchádzajúce znalosti o predmete konverzácie, vysvetlil mansplaining spravodajský web The Conversation.

Mansplaining na pracovisku

Termín mansplaining prvýkrát spopularizovala spisovateľka a historička Rebecca Solnitová vo svojej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia z roku 2008. Solnitová v nej opísala interakciu s mužom, kedy jej hovoril o knihe, o ktorej predpokladal, že nič nevie. Bola to však kniha, ktorú Solnitová sama napísala. Pokračoval tvrdohlavo napriek tomu, že jej priateľka mu opakovane vysvetľovala, že ide o jej vlastnú publikáciu. Iným dobrým príkladom je aj situácia, kedy astrofyzička Katie Macková zdieľala na Twitteri príspevok o klimatických zmenách. Viacerí komentujúci pod príspevkom podceňovali jej vedomosti a vyzývali ju, aby sa "doučila skutočnú vedu".

Americký výskum naznačuje, že skryté formy zlého zaobchádzania na pracovisku sa za posledných 20 rokov zvýšili. Niekedy sa to zvykne pripisovať otvorenej diskriminácii. Väčšina prípadov zlého zaobchádzania na pracoviskách je však spôsobená najmä nedostatkom zdvorilosti alebo porušovaním spoločenských noriem.

Mansplaining je oveľa viac než len fenomén sociálnych médií, preniká aj za hranice virtuálnej sféry a ovplyvňuje ľudí v ich pracovnom živote. Takmer každý respondent v štúdii webu The Conversation, bez ohľadu na pohlavie, zažil aspoň raz od kolegu mansplaining. Ženy a zamestnankyne, ktoré pracujú v kolektívoch, kde prevládajú muži, sa však s mainsplainingom stretli oveľa častejšie a v radikálnejšej miere.

Mansplaining sa prejavuje na pracovisku hrubosťou, väčšinou zo strany mužov a podľa výskumu sa s ňou najčastejšie stretávajú ženy. Výsledky výskumu tiež naznačujú, že mansplaining na pracovisku škodí aj samotnej firme. Všetky takéto zážitky boli spojené s nižším organizačným nasadením, spokojnosťou v práci, s vyššou fluktuáciou, emocionálnym vyčerpaním a psychickým stresom.

Výraz mansplaining pochádza z angličtiny, spája slová "man" (muž) a “explain” (vysvetliť). Opisuje situáciu, kedy muž vysvetľuje žene niečo, o čo nestála a spôsobom, ktorý ju má zosmiešniť.

Manologue a manterrupting

Príkladom takzvaného manológu (pozn. red. mužský monológ) sú nevyžiadané mužské rady či názory venované žene. Muž predpokladá, že to, čo rozpráva, je pre všetkých naokolo veľmi zaujímavé a informatívne, vysvetľuje americký magazín Forbes. Muž dominuje v konverzácii a neustále rozpráva, aj keď ľudia zjavne nejavia záujem o jeho názory.

Manterrupting je zase vedecky dokázaný problém, pri ktorom je žena počas konverzácie prerušovaná mužom len preto, že je žena. Štúdia Kalifornskej univerzity v Santa Barbare zistila, že až v 47 prípadoch zo 48 prerušili konzerzáciu zmiešaných pohlaví muži. Výskumná štúdia navyše ukázala, že muži majú trikrát väčšiu tendenciu prerušiť ženu ako muža. Rovnaký výskum tiež odhalil, že muži pravdepodobne hovorili so ženami na stretnutiach dominantným, agresívnym spôsobom, ktorý umlčal všetkých ostatných v miestnosti.

Príkladom manterruptingu je prezidentská diskusia z roku 2016, kedy americký exprezident Donald Trump 51-krát počas prvých 26 minút debaty agresívne prerušil jeho oponentku Hilary Clintonovú. Počas celej tejto udalosti sa snažil v konverzácii dominovať.

Ako to zlepšiť

Zamestnávatelia by nemali zavrhovať mansplaining a brať ho na ľahkú váhu či ako prechodný trend. Mansplaining by mali brať ako problém súvisiaci s nezdvorilosťou, ktorý vyvoláva v jednotlivcoch pocit, že nepatria do danej spoločnosti.

Akonáhle je mansplaining identifikovaný ako forma neslušnosti, mal by sa na pracovisku riešiť. Príručka s názvom Intervencia zdvorilosti, rešpektu a angažovanosti na pracovisku môže byť inšpiráciou, ako zmierniť zlé správanie a podporiť zdravé pracovné vzťahy. Kanadský zdravotnícky systém, ktorý si osvojil rady z príručky, zaznamenal zlepšenie správania, spokojnosť s prácou a väčšiu dôveru v manažment. Vyhorenie a absencia zamestnancov klesli.

Čo na to Slovenky?

S mansplainingom sa stretávajú ženy z celého sveta, Slovensko nie je výnimkou. Pracujúca študentka Martina J. (24) si spomína na udalosť, kedy cítila, že ju muž podceňuje len preto, že je žena. "Stalo sa mi, že jeden pán zahriakol automechanika, ktorý mi chcel vysvetliť, čo je môjmu autu. Vyslovil niečo ako "ani jej to nehovor, ona sa do toho nerozumie". Vtedy ma to veľmi nahnevalo," uviedla.

Študentka Alžbeta M. (23) uviedla, že je pre ňu niekedy ťažké odlíšiť mansplaining od bežného vysvetľovania, pretože pochádza z učiteľskej rodiny. V ich domácnosti sa vždy viedli dlhé debaty aj o obyčajných veciach. "Zažila som však, že mi muži vysvetľovali niečo ako neskúsenému dieťaťu. Keď mi ich prístup nebol príjemný, zosmiešňovali moje názory, za každú cenu so mnou nesúhlasili, ani po tom, ako som si vyhľadala fakty podporujúce moje tvrdenia," uviedla mladá študentka a dodala, že nešlo o podstatne staršie osoby, ale jej rovesníkov.

"Za nepríjemné považujem, že som z našej konverzácie mala pocit, že sa rozprávam s nadradenou autoritou, niekým skúsenejším či vzdelanejším, a to aj v prípadoch, keď som sa rozprávala s rovesníkmi," vysvetlila Alžbeta. Ak sa podobné situácie opakujú, s mužmi sa nesnaží hádať. "Zvyčajne si ich vypočujem, poviem si svoje, a keď sa nezhodneme, mávnem nad tým rukou," uviedla.

Michaela B. (27) si spomína na skúsenosť, keď sa ako čerstvá absolventka strednej školy zamestnala v trnavskej automobilke. "Bola som v práci a robila si svoje, keď za mnou prišiel kolega a začal mi niečo vysvetľovať. Samo o sebe by to nebolo zlé, ak by som ho o radu poprosila. Vedela som, čo mám robiť, tak som mu len poďakovala. Následne mi povedal, že "čo už len ja o tom môžem vedieť" a začal mi vysvetľovať fungovanie bežných vecí. Cítila som sa nepríjemne," povedala mladá Slovenka.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 3 Ďalšia strana
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"