Šéf katedry žurnalistiky: Kuciakova vražda spojila novinárov. Tí, ktorí majú v médiách priestor, kritizujú tých, ktorí im ho dali

Ján Hacek v rozhovore hovorí o:

• zdesení z vraždy Jána a Martiny pretavenom do protestov,
• zmenách na Katedre žurnalistiky UK a novinárskej obci,
• strachu z oligarchov,
• verbálnych útokoch na novinárov,
• odsúdení objednávateľov vraždy,
• objektivite, umelej inteligencii a pôsobení katedry.

Pamätáte si na moment, keď ste sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Áno, veľmi dobre si na ten moment pamätám a viacerých z nás vydesil. Stalo sa niečo, čo sme si nedokázali predstaviť ani pripustiť, že také niečo sa môže stať na Slovensku, v Európskej únii. To, čo nasledovalo potom, bolo zdesenie pretavené do aktivity na katedre žurnalistiky, keď sme organizovali diskusie a boli sme zároveň súčasťou veľkých protestov. Katedra žurnalistiky sa vtedy postavila na správnu stranu a zareagovala promptne. Bolo cítiť, že študenti aj absolventi vytvorili komunitu, ktorá dala jasne najavo, čo si o tejto vražde myslí.

Ako sa zmenila Katedra žurnalistiky UK v Bratislave od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Zmena prichádzala postupne, keďže v akademickom prostredí, a tiež v praktickej žurnalistike sa nie všetko dá zrealizovať a zmeniť k lepšiemu z večera do rána. Keby som mal vymenovať konkrétnosti, ktoré sa zmenili, tak je to predovšetkým naša orientácia štúdia na praktickú stránku žurnalistiky v zmysle výučby dátovej žurnalistiky s dôrazom na otvorené zdroje pre novinárov nielen na Slovensku. Samozrejme tiež posilnenie debát, praktického výkonu a výučby investigatívnej žurnalistiky. Na katedru časom prišli ľudia, ktorí majú skúsenosti s týmto typom žurnalistiky. Majú zažité viaceré súdne pojednávania, na ktorých sa osobne zúčastňovali.

Na katedre žurnalistiky vznikla aj spolupráca s mnohými nadáciami, neziskovými organizáciami, respektíve sa prehĺbila vzájomná spolupráca. Ide napríklad o spoluprácu s Reportérmi bez hraníc, kde katedra žurnalistiky spolupracuje pri prieskume slobody tlače za Slovensko alebo Nadáciu otvorenej spoločnosti, s ktorou katedra spolupracuje pri posudzovaní príspevkov v rámci Novinárskej ceny už niekoľko rokov.

Majú dnešní študenti strach z oligarchov alebo politikov?

Myslím si, že naši študenti na katedre nevnímajú túto tému tak, ako znie otázka. Pripravujú sa na svoje povolanie zodpovedne. Uvedomujú si, že všetky médiá sú niekým vlastnené. Navyše, súčasná situácia, denná prax v médiách nenaznačuje, že by novinári pracujúci v etablovaných médiách museli mať strach z priameho zásahu, či zjavného ovplyvňovania obsahu zo strany vlastníkov. Študenti prichádzajú do praxe vo väčšine prípadov pripravení čeliť prípadným zásahom do výkonu ich povolania. Nevnímam zo strany študentov strach z oligarchov.

Odchádzajú podľa vášho názoru z katedry žurnalistiky hotoví novinári pripravení na serióznu novinársku prax?

Katedra má 100-percentnú zamestnanosť svojich absolventov. Pripravenosť študentov sa však ukáže až priamo v redakciách. Môžem povedať, že registrujem pozitívny trend, a to najmä pri pohľade na absolventov, ktorí už v médiách pôsobia a sami určujú mnohé trendy v médiách pri výkone povolania. Samozrejme treba povedať, že naša katedra sa má kde posúvať, a hlavne sa otvárať medzinárodnej spolupráci – napríklad s Reportérmi bez hraníc a s organizáciami, ktoré som už naznačil. Študent, ktorý sa chce stať novinárom na katedre žurnalistiky, má zabezpečenú väčšinu možností, aby sa ním stal – to znamená: pedagógov a najmä prepojenie s praxou. Je potom len na ňom, ako tento potenciál využije, aby sa stal dobrým novinárom.

Každý študent si môže vybrať z ponuky predmetov na iných katedrách z celej fakulty aj univerzity. Nad rámec povinných predmetov si môže určovať svoju profiláciu aj smerom do politológie, sociológie, trestného práva, ktoré je tiež veľmi dôležité pre investigatívnych novinárov. Študenti môžu smerovať k tomu, aby boli viac profilovaní a mali iné vedomosti ako ostatní spolužiaci študujúci s nimi.

Podkopaná dôvera v médiá

Čo si myslíte o útokoch politikov na novinárov v súčasnej spoločensky vyhrotenej situácii?

Zhodneme sa všetci, celá novinárska komunita aj akademická obec, že verbálne ataky zo strany politikov na novinárov sú niečím neprijateľným v demokratickej spoločnosti. Útoky, žiaľ, podkopávajú dôveru v médiá, dôveru občanov v médiá, ktorí sa potom aj na základe takýchto útokov obracajú k iným informačným zdrojom, ktorým začínajú dôverovať viac ako médiám. Iné informačné zdroje navyše spôsobujú, že človek má pocit vnútorného ohrozenia, má pocit, že tu existuje nejaký nepriateľ, má pocit, že médiá sú financované niekým, kto nie je transparentný, že každý novinár je niekým zaplatený. To však neznamená, že sa novinár nemôže mýliť a že spravodajský portál alebo televízia môže pochybiť – to je úplne normálne. Médiá si ctia etiku vo väčšine prípadov, majú editorskú zodpovednosť. Tým sa odlišujú od tých, ktoré by sa médiami radi stali, ale jednoducho na to nemajú, pretože tieto základné princípy médií nevyznávajú.

Ján Hacek vyštudoval žurnalistiku v Ružomberku. Pracoval v Rádiu Slovensko a od roku 2019 je vedúcim Katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2021 habilitoval a stal sa docentom. Špecializuje sa na otvorené zdroje, dátovú žurnalistiku, mediálnu výchovu, výskum a teóriu médií.

Máme dostatok investigatívnych novinárov na Slovensku? Je ich viac alebo menej ako pred vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice?

Tu by som skôr videl priestor na otázku, kde všade sa môžu a dokážu uplatniť investigatívni novinári? Koľko je relácií, platforiem na to, aby investigatívny novinár mohol slobodne a zodpovedne vykonávať povolanie investigatívneho novinára, a navyše, čo je veľmi dôležité, koľko z nich má krytie v prípade, že dôjde k súdnemu sporu. Dnes je freelancer-investigatívny novinár nezmyselný koncept. Skôr však silnie tendencia k tomu, aby sa mediálne, novinárske združenia a novinári prepájali, aby spolupracovali spoločne. Vidíme to najmä pri odhaľovaní medzinárodnej ekonomickej trestnej činnosti.

Myslím si, že bezprostredne po vražde Jána Kuciaka to úsilie alebo nadšenie z možností, na ktoré poukázal Ján Kuciak svojou analytickou činnosťou ukázalo, že sa aj na katedre zvýšil záujem o investigatívnu a dátovú žurnalistiku. Mnohí študenti pochopili nevyhnutnosť investigatívnej novinárčiny, najmä pokiaľ ide o kontrolu verejných financií. Nedokážem povedať či tých novinárov je viac alebo menej. Skôr by som povedal, že aj novinári, ktorí bežne nerobia investigatívnu novinárčinu sa niekedy musia, či chcú alebo nechcú, spoľahnúť na metódy, ktoré sú vlastné investigatívnej žurnalistike – v otázkach analýzy dát, spracovania dlhodobých dát a podobne.

Strážni psi

Môže sa podobný scenár ako ten Jánov a Martinin na Slovensku zopakovať?

To, že by sa podobná tragédia, akej sme boli svedkami, mohla zopakovať, si nemôžeme pripustiť. Novinári kontrolujú veci verejné a spravovanie verejných financií. Myslím si, že pri napĺňaní ich poslania by mali byť maximálne chránení. Zároveň by sa mala vyzdvihovať ich dôležitá a nezastupiteľná úloha v spoločnosti. Verím, že podobný akt agresie voči novinárom sa nebude opakovať, ale demokracia je krehká záležitosť, a vzhľadom na to si aj verejní činitelia, politici, musia uvedomiť, že akékoľvek verbálne útoky alebo neopodstatnené žaloby voči novinárom len posilňujú nedôveru voči médiám.

Dočkáme sa podľa vášho názoru odsúdenia objednávateľov vraždy Jána a Martiny?

Ak by som odpovedal inak ako áno, tak by som spochybňoval autority a tých, ktorí sú zodpovední za vyšetrenie a odsúdenie objednávateľov alebo objednávateľa. Čiže moja odpoveď je – áno, verím, že sa dočkáme.

Myslíte, že sa novinárska obec po vražde Jána a Martiny nejakým spôsobom zmenila?

Bezprostredne po vražde bola sympatická spolupráca medzi redakciami. Novinárska komunita sa zomkla. Bolo to výnimočné úsilie poukázať na mieru tej tragédie vtedy a na spôsoby práce Jána Kuciaka. Môžem povedať, že jeho materiály sú stále hodnotným učebným materiálom pre budúcich novinárov aj pre novinársku obec. Novinári, ktorí sa stretávali a stále stretávajú s kauzami, ktoré začal opisovať Ján Kuciak, tvrdia, že predovšetkým vďaka nemu, že poukazoval na aktérov niektorých káuz, sa podarilo niektorých páchateľov dostať pred súd. Vďaka nemu sa nielen novinárska komunita dozvedela o tom aké dôležité je analytické myslenie a úsilie pracovať investigatívne. Tieto texty sa však nerodia z večera do rána, je za tým kus práce.

Každý investigatívny novinár, ktorý pracuje s otvorenými zdrojmi a dátami vie, aké náročné je pripraviť a zdrojovať text tak, aby bol nepriestrelný. V novinárskej obci to vidím ako veľmi silný odkaz, ktorý by sa po piatich rokoch mal presunúť od zdesenia z vraždy – tým to však nezľahčujem – ale tá pozornosť by sa mala zamerať na praktický a hodnotový odkaz, ktorý tu Ján Kuciak v podobe svojej práce nechal.

Nech sa v redakciách objaví čo najviac podobných analytikov, dátových žurnalistov, investigatívnych novinárov, ktorí budú posúvať prácu so zdrojmi na vyššiu úroveň.

Aký odkaz nesie vražda Jána a Martiny pre spoločnosť, politikov?

Myslím si, že tak ako politikom, tak aj celej spoločnosti, treba odkaz Jána Kuciaka – že chceme žiť v nie skorumpovanej krajine a nie unesenom štáte, neustále pripomínať. Tiež treba pripomínať dôležitú úlohu každého poctivého novinára, ktorý si váži človeka a ktorý sa denne usiluje, aby sa nám tu žilo lepšie v nie príliš príjemnom prostredí pokiaľ ide o nadávky a verbálne útoky voči novinárom.

Máte na katedre žurnalistiky rozbehnuté projekty, ktoré podporujú investigatívnych novinárov?

Máme projekty, konkrétne spomeniem ten aktuálny, kde sa zameriavame na to, čo potrebuje investigatívny novinár na Slovensku v praxi. Máme podaný grant na ministerstve, je aktuálne veľmi dobre hodnotený, a čakáme na potvrdenie financovania. Sú v ňom zahrnutí viacerí investigatívni novinári, novinári z denného spravodajstva, ktorí využívajú metódy investigatívnej žurnalistiky. Súčasťou projektu je aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Jeho cieľom je vytvoriť interaktívnu učebnicu, ktorá bude reflektovať aktuálne trendy, v slovenskej a svetovej investigatívnej žurnalistike.

Je novinárska práca na Slovensku v súčasnosti bezpečná?

Nemyslím si, že Slovensko je nebezpečná krajina pre výkon novinárskeho povolania. Domnievam sa, že pri dodržiavaní súčasnej legislatívy môžeme povedať, že sa v našej krajine dá realizovať nezávislá žurnalistika vo verejnom záujme.

Čo je podľa vás dôvodom, že značná časť ľudí na Slovensku pohŕda novinármi?

Dôvodov je niekoľko. Ten hlavný súvisí s tým, že ľudia, ktorí majú mediálny priestor najväčší, zároveň paradoxne kritizujú tých, ktorí im ho poskytujú. Kritizujú novinárov, ktorí si len plnia svoje poslanie a vykonávajú svoje zamestnanie. Trendom je, žiaľ, keď sa politikovi prestane dariť, tak za neúspechy začne do veľkej miery viniť novinárov, a to tým, že spochybňuje ich prácu, objektívnosť, nezávislosť a vyvolávať pocit, že novinár je platený niekým tajomným a plní príkazy niekoho vyššieho nad sebou.

Dôvera v médiá nie je na dostatočnej úrovni. Vnímali sme to už počas pandémie a teraz počas ruskej agresie na Ukrajine. Máme tu skupinu občanov, ktorí nemali to šťastie byť vzdelávaní v oblasti médií a kritického myslenia. Takáto skupina ľudí začne dôverovať tým, ktorí sa za novinárov len vydávajú bez overovania faktov a editorskej zodpovednosti. Začnú dôverovať tým, ktorí vytvárajú koncept verejného nepriateľa.

Existuje objektívna žurnalistika?

Pokiaľ ide o spravodajstvo, tak určite áno. Otázkou je, nakoľko má byť novinár objektívny a či môže byť objektívny. Pri spravodajstve nemáme čo riešiť, tam je to prirodzené. Pri publicistike sa objektivita asi nedá ukázať na jednom konkrétnom príspevku, kde sa stáva častokrát, že novinár nie je schopný a nemá čas pripraviť sa natoľko, aby bol dôstojným oponentom pri väčšom hĺbkovom rozhovore svojmu respondentovi. Dôležité je, ako to povedal novinár Veselovský (pozn. red. Martin Veselovský), zobrať si niekoľko relácií, ktoré sa v danom médiu venujú určitej problematike a na základe respondentov a priestoru, ktorý sa im venuje, pozrieť, či médium pri spracovaní konkrétnej témy je alebo nie je objektívne.

Umelá inteligencia pomáha už dnes

Pár dní nás delí od roku ruskej invázie na Ukrajine. Ako mení žurnalistiku vojna?

Ruská agresia na Ukrajine zmenila veľa a zmenila aj časť novinárskej profesie. Zmena nie je na prvý pohľad viditeľná, ale pri bližšom pohľade na to, akým spôsobom musia novinári overovať fakty, vidíme, ako sa žurnalistika zmenila v súvislosti s overovaním faktov. Musí do väčšej miery využívať tiež umelú inteligenciu a satelitné zábery na overovanie zdrojov. Aj na Slovensku sa musíme naučiť dôverovať múdrejším od nás – silným značkám, médiám – ktoré majú prostriedky a posielajú svojich novinárov do zasiahnutých oblastí. V dátovej žurnalistike sa dnes overujú multimédiá aj pomocou umelej inteligencie.

V súčasnosti čelíme mnohým hoaxom a dezinformáciám. Ako sa katedra postavila v rámci vyučovacích osnov k tejto problematike?

Som presvedčený, že na našej katedre študentov neohrozuje ruská propaganda. Tejto téme sa venujeme už niekoľko rokov a prostredníctvom našich predmetov učíme študentov rozlišovať medzi informáciami novinárov, ktoré sú editované a kontrolované pred ich publikovaním, a na druhej strane sú texty dezinformačných webov, kde sa autor nepodpíše, tvrdí, že sú iní a že sa podobné informácie inde nedozviete. Venujeme sa tejto problematike aj v rámci predmetu Mediálna výchova, ktorý je pomerne nový. Jeden predmet zameraný na mediálnu výchovu je venovaný budúcim novinárom a druhý budúcim učiteľom.

Základný koncept spočíva v tom, že sa na predmete rozširujú informácie nad rámec toho, čo študenti už vedia. Reflektujeme súčasnú situáciu, učíme sa na konkrétnych, často odstrašujúcich príkladoch. Reflektujeme tiež katedrový výskum, kde sme skúmali dezinformačné weby. Ako súčasť predmetu idú študenti prednášať o dezinformáciách na svoje stredné školy v regiónoch.

Zmenila sa zásadným spôsobom aj žurnalistika s rozvojom sociálnych sietí? Môžeme tvrdiť, že je vďaka sociálnym sieťam rýchlejšia no stráca na kvalite?

Sociálne siete priniesli okrem výhod aj povrchnosť. Na jednej strane slúžia investigatívnej žurnalistike, napríklad práca novinárskeho zoskupenia Bellingcat – bez využitia sociálnych sietí by sa mnohé trestné činy nepodarilo preukázať. Na druhej strane, z pozície recipientov spôsobili veľkú prchavosť a povrchnosť pri konzumácii mediálneho obsahu. Mnohí mladí ľudia sa o väčšine diania v spoločnosti dozvedajú cez sociálne siete formou tzv. memečiek, vtipných obrázkov, krátkych videí, ktoré situáciu nevedia zarámcovať a hlbšie vysvetliť.

Ubúdajú záujemcovia o žurnalistiku na Katedre žurnalistiky FIF UK v Bratislave? Koľko nových študentov ročne prijmete?

Počtami záujemcov o štúdium na katedre žurnalistiky som sám milo prekvapený. Podľa môjho názoru je to tým, že na katedre pôsobia odborníci z médií a majú akademické vzdelanie aj niekoľkoročné skúsenosti s praktickou žurnalistikou v médiách na Slovensku. Každý rok sa stretneme so záujmom okolo 50 novinárov na bakalársky stupeň.

Aká je vaša vízia do budúcnosti? Kam by ste chceli katedru žurnalistiky posunúť?

Moja koncepcia katedry je v tom, že by som veľmi rád posilnil praktickú zložku na bakalárskom stupni a predmety orientujúce sa na prax. Umožnil by som študentom získať základy v disciplínach, akými sú sociológia, politológia, ekonomická žurnalistika, a tak ďalej. Snažiť sa ešte viac zintenzívniť spoluprácu s hlavnými médiami na Slovensku, ktorá je už teraz skvelá.

Mám na mysli najmä častejšie návštevy odborníkov priamo z redakcií a absolventov, ktorí by pomohli viesť praktické kurzy v rámci workshopov. Na druhom stupni je mojim cieľom orientovať sa skôr na mediálne štúdiá, orientovať sa viac výskumne, zamerať sa na projektové učenie, na zvládanie mnohých tém, ktoré študentov budú čakať v praxi. Napríklad analýzu dát alebo aby dokázali pochopiť akým spôsobom funguje výskum médií, aké mediálne systémy nájdeme v našom kultúrnom okruhu a vo svete. Bude však nevyhnutné zachovať si aj praktickú súčasť štúdia.

Čo považujete za svoj najväčší úspech spojený so žurnalistikou?

Som hrdý na viaceré výsledky nášho výskumu v rámci katedry, ktoré sa týkajú skúmania aktuálnych tém posledných rokov. Tiež som rád, že sa mi podarilo na katedre zamestnať ľudí, ktorí majú čo ponúknuť študentom, a zároveň sú to ľudia s niekoľkoročnou praxou v médiách.

Čítajte viac

Špeciálne vysielanie ta3: Päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej