Extrémne podmienky nezasahujú Slovensko len v súčasnosti, trápili nás už v minulosti. Koncom júla v roku 2007 bolo v Hurbanove (pozn. red. najslnečnejšie miesto v našom regióne) nameraných rekordných 40,3°C. Tieto miesta patria tiež medzi najteplejšie územia Slovenska – ide o juhovýchodnú časť Podunajskej nížiny a svahy Kováčovských kopcov pri Štúrove. K týmto oblastiam sa približujú už aj južne orientované svahy vrchov Bratislavy.

Presunieme sa bližšie k našej aktuálnej časovej osi. V roku 2019 bola v obci Žihárec (pozn. red. zhruba 30 kilometrov severozápadne od Hurbanova) nameraná najvyššia priemerná ročná teplota 13,1°C. Naopak, nižšie teploty od tých rekordných neboli v histórii Slovenska namerané od 30. rokov 20. storočia (pozn. red. 1929, -41,0°C, Vígľaš).

Výrazné odchýlky

V našom pozorovaní sme využívali januárový normál, ktorý bol -1,5°C, a tiež normálové teploty v rešpektovanom časovom rozhraní (pozn. red. roky 1961-1990).

V januári 2023 namerali v Orechovej najvyššiu priemernú teplotu vzduchu za prvý mesiac tohto roku v hodnote 7,4°C, čo znamená, že v tejto oblasti bolo oproti normálu teplejšie o 8,9°C. Najvyššie odchýlky zaznamenali v okrese Sobrance a najbližšie normálu bolo Kysucké Nové Mesto. Najnižšie teploty v tomto období boli namerané vo vyššie položených oblastiach.

Vnímateľný rozdiel mohli zaznamenať ľudia na Západnom Slovensku najmä v júni.

Za štandardný klimatologický normál sa podľa odporúčania Svetovej meteorologickej organizácie považujú priemery meraných prvkov v počasí z tridsaťročných intervalov (pozn. red. najčastejšie rozhranie 1961-1990, ktoré sme si zvolili aj my).

Prejavy zmien

Prvým z prejavov klimatickej zmeny je, že sa otepľuje vzduch.

Priemerná teplota Zeme je o 0,74°C vyššia ako pred zhruba 100 rokmi. Desať najteplejších rokov bolo nameraných od roku 1983, z čoho osem z nich bolo zaznamenaných od roku 1990. To aj cez sopečnú erupciu sopky Mt. Pinatubo (pozn. red. vybuchla v roku 1991 a bola druhou najväčšou erupciou sopky v 20. storočí). Sopka na Filipínach do atmosféry Zeme uvoľnila veľké množstvo prachu a znížila tak prenikanie slnečného žiarenia na povrch planéty.

Ďalším prejavom sú horúčavy a suchá. Nasledujú častejšie povodne, stúpanie morskej hladiny (pozn. red. za zhruba 100 rokov stúpla o 10 až 25 cm).

Podľa SHMÚ nás čaká aj takýto scenár:

1. Výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach.
2. Ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch severnej pologule. Ďalším negatívnym dôsledkom je zmenšovanie hrúbky morského ľadu.
3. Roztápanie kontinentálnych ľadovcov (Antarktída, Grónsko) a zvyšovanie teploty morskej vody má za následok nárast hladiny svetového oceánu (v súčasnosti o viac ako 3 mm ročne).
4. Zhoršenie dostupnosti vodných zdrojov v miernych zemepisných šírkach a v suchých subtrópoch, na druhej strane sa zväčší množstvo dostupnej vody vo vyšších zemepisných šírkach a vlhkých oblastiach tropického pásma.
5. Postupné zväčšovanie plochy územia pravidelne postihovaného suchom a extrémnymi zrážkami, povodňami.
6. Poľnohospodárske výnosy sa vo vyšších zemepisných šírkach, pri náraste globálnej teploty o 1-3°C, zväčšia (pri výraznejšom náraste teploty však poklesnú aj tam). Poľnohospodársku produkciu však celkovo znížia najmä častejšie záplavy a dlhšie obdobia sucha.
7. V teplejšom podnebí možno očakávať väčšie rozšírenie infekčných chorôb, zväčšia sa zdravotné riziká v dôsledku častejšieho výskytu horúčav, sucha a povodní.
8. V dôsledku väčšieho teplotného stresu dôjde k celkovému zníženiu stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov a podobne.
9. Očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať zásadný až negatívny vplyv na morské spoločenstvá.
10. Zmeny v kvalite ekosystémov budú mať priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti. Pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5°C hrozí bezprostredné vymretie približne 20-30 percent druhov rastlín a živočíchov.
11. Vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, akými sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny.
12. Rýchlejší ústup a deštrukcia permafrostu (trvalo zamrznutá pôda) zväčšuje nestabilitu pôdy, v ktorej sa obnovujú hnilobné procesy vedúce k nárastu emisiám metánu (prevažne vo oblasti lesov severného mierneho a subarktického pásma).
13. Ústup rozšírenia trvalej snehovej pokrývky zhoršuje hydrologický režim (najmä dostupnosť vody v priebehu roka) v mnohých oblastiach sveta.
14. Predlžovanie dĺžky vegetačného obdobia, jarné obdobie nastupuje čoraz skôr, zrýchľuje sa migrácia mnohých živočíšnych druhov.

Prejavy na Slovensku

Globálne otepľovanie pre Slovensko znamenalo nárast priemernej ročnej teploty vzduchu za posledných 100 rokov o 1,1°C.

Do roku 2075 môže na Slovensku teplota vystúpiť až o 2-4°C. V praxi by to znanemalo, že by ľudia na Liptove vnímali počasie ako v Podunajskej nížine. Ovplyvnená bude vodná bilancia, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, ohrozí sa biodiverzita a rovnako tak aj ľudské zdravie.

Nasledovať budú poveternostné katastrofy, znižovanie zásob vodných zdrojov, zmena lesných spoločenstiev a ohrozenie biodiverzity lesov, vplyv na poľnohospodársku produkciu.

Dôležité dažde

Najdaždivejšie mesiace sú podľa meraní SHMÚ jún alebo júl. Naopak, najmenej zrážok padá v období od januára do marca. Premenlivosť zrážok spôsobuje v nížinách časté a tiež dlhotrvajúce obdobia sucha. Podunajská nížina patrí k najsuchším oblastiam Slovenska, a to jednak tým, že sú tu najmenšie zrážky (aj menej ako 500 mm za rok), ale aj tým, že je málo zrážok v lete a je to tiež jedna z najveternejších oblastí Slovenska, vyskytuje sa tu tiež vysoký výpar vody.

Najviac dažďu v dennom úhrne zrážok bol nameraný v Salke na Ipli pri miestnej prietrži mračien. V júli 1957 tak napadalo úctyhodných 228,5 mm. Najväčší počet dní s búrkou je na horách, v dolinách a kotlinách, kde sa v priemere vyskytne až 30-35 takýchto dní za rok. Najmenej ich býva v nížinách. Výskyt búrok v zimnom období je na Slovensku zriedkavý.

Klíma u nás

Ponímame ju ako dlhodobý režim počasia v našich končinách vrátane všetkých zvláštností, pestrostí a premenlivostí, ktoré sa na Slovensku prejavujú. Klíma na území Slovenskej republiky vychádza z geografickej polohy v Európe. Patríme do mierneho severného klimatického pásma.

Slovensko ovplyvňuje západný vzduch s tlakovými útvarmi z Azorov a Islandu. Teploty u nás zmierňuje vzduch od Atlantického oceánu. Podnebie môže ovplyvňovať aj vzduch z európskeho kontinentu, ten sa prejavuje vyššími teplotami vzduchu a nižšími zrážkami. Podľa SHMÚ prináša kontinentálny vzduch teplé, slnečné a menej vlhké letá a chladné zimy s nízkymi zrážkami.

Tropické počasie na Slovensko preniká od juhozápadu, juhu a juhovýchodu prechádzajúce cez Stredomorie. To môže spôsobovať odlišný charakter počasia. Platí, že vzduch prúdiaci z juhu až juhovýchodu je suchší a teplejší (pozn. red prejaviť sa môže až horúcim počasím). Naopak, juhozápadný prúd koncentruje viac vodnej pary – všimneme si ho v letných mesiacoch vlhkým a teplým počasím.

Podmienky u nás

• V oblasti Východoslovenskej nížiny je v priemere teplota vzduchu o niečo nižšia. V kotlinách a dolinách riek nadväzujúcich na nížiny (Považie, Ponitrie, Pohronie) dosahuje priemerná ročná teplota vzduchu hodnoty v intervale 6 až 8°C.
• V najvyššie položených kotlinách (Popradská, Oravská kotlina) je to menej než 6°C. S nadmorskou výškou priemerná ročná teplota vzduchu klesá.
• Vo výške 1000 metrov dosahuje v priemerne hodnoty v rozmedzí 4 až 5°C, vo výške 2000 metrov okolo -1°C, na hrebeňoch Vysokých Tatier menej ako -3 °C.
• Absolútne teplotné maximá v lete sú podstatne rovnomernejšie rozložené a dosahujú v nížinách v extrémnych prípadoch 39-40°C.
• V ročnom chode priemernej mesačnej teploty vzduchu je najteplejším mesiacom júl, v najvyšších polohách Tatier august. Priemerná mesačná teplota vzduchu v kotlinách sa pohybuje od 16 do 18°C.
• V pohoriach, v závislosti od nadmorskej výšky, menej ako 15°C (Tatranská Lomnica 14,8°C, Štrbské Pleso 12,3°C, Skalnaté pleso 9,4°C, Chopok 6,8°C, v auguste na Lomnickom štíte 3,6°C).

Najchladnejším mesiacom je január. Najmiernejšie zimy sú v južnej a západnej časti Záhorskej a Podunajskej nížiny s januárovým priemerom teploty vzduchu nad -2°C.

Dôležité pre poľnohospodárov je vegetačné obdobie (pozn. red. keď príroda začína byť plodnou) s priemernou dennou teplotou 10°C a viac nastupuje na južnom a juhovýchodnom Slovensku do 21. apríla a končí po 11. októbri. Po roku 1990 došlo vplyvom všeobecného oteplenia asi o 1°C.

Ľudia ako príčina

Klimatický systém na Zemi sa rýchlo mení. Tieto rapídne zmeny sú prisudzované ľudstvu, najmä skleníkovým plynom a iným emisiám.

Prirodzený skleníkový efekt (pozn. red. udržiava teplo na Zemi) je na našej planéte prítomný už od počiatkov existencie. Zem by bez skleníkových plynov nebola takmer vôbec vhodná pre život aký poznáme. Snehobiela pokrývka by tak zahalila celú planétu.

Globálne otepľovanie sa nedeje kvôli existencii skleníkového efektu, ale jeho podporovaním a zvyšovaním skleníkových plynov ľudským zapríčinením.

Ruka človeka zvyšuje plyny v atmosfére, najmä oxid uhličitý, metán a oxidu dusný. Podľa SHMÚ sa do atmosféry dostáva ročne takmer 10 miliárd ton fosílneho uhlíka. Biosféra tak trpí a nevie sa s tým vyrovnať.

Zvyšovaniu koncentrácie oxidu uhličitého zapričiňujú najmä veľmoci; najviac USA ( viac ako 30%), západná a stredná Európa (spolu takmer 28%), Ázia (bez Ruska) prispieva 14% a samotné Rusko 12%. Vypaľovanie lesov tiež významne ovplyvňuje koncentráciu škodlivín v atmosfére.

SHMÚ opisuje, že posledné dve desaťročia boli najteplejšími v uplynulom tisícročí, morská hladina stúpa a mení sa charakter zrážkovej činnosti. Arktický ľad sa stenčuje a výskyt a intenzita javu El-Niño narastá. Svet na mnohých miestach trpí vlnami horúčav, sucha, záplav a extrémne výkyvy počasia viedli k obrovským škodám na ľudských životoch i na majetku. Hoci individuálne extrémne javy nemôžu byť priamo spájané s človekom vyvolanými klimatickými zmenami, výskyt a rozsah týchto javov sú pravdepodobnejšie počas teplejšej klímy.

Scenáre budúcej klímy

Skleníkové plyny spôsobujú zmeny klimatického systému Zeme. Pre našu planétu je predpokladaných viacero scenárov, avšak priemerný rast globálnej teploty vzduchu sa nestretáva s výsledkami vedcov, ktorí stanovili tiež optimistickejšie scenáre. Vývoj teplôt na Zemi vo veľkej časti závisí od hodnôt emisií.

Ak bude aj naďalej pokračovať rast emisií skleníkových plynov, podľa údajov SHMÚ nás do konca 21. storočia celkom určite neminú drastické zmeny klimatických podmienok na celej Zemi.

Niektoré oblasti zvlhnú, na druhej strane postihnú Zem dlhotrvajúce a intenzívne suchá. Horúčavy budú častejšie a extrémnejšie. Vyskytujú sa tiež regionálne povodne aj na suchých miestach. Teplo píše osud aj ľadovcom a snehovej pokrývke v severných častiach pologule. Významné časti horských ľadovcov majú do konca tohto storočia miznúť a oceány porastú aj o meter. Rásť bude aj kyslosť v oceánoch, čo ohrozí podmorský život.

Do roku 2075 sa na našom území môže zvýšiť teplota vzduchu o zhruba 2 až 4°C.

Medzi rokmi 1780 a 1820 boli teploty v priestore Atlantického oceánu (pozn. red. ktorého vzduch ovplyvňujé aj klímu u nás) o 1 až 3°C nižšie ako v súčasnosti. Polovica 19. storočia znamenala pre severnú pologuľu postupné otepľovanie. Naopak, juh sa ochladzoval. V časovom rozmedzí od 40. rokov 20. storočia do polovice 60. rokov bolo zachytené mierne ochladenie najmä v polárnych častiach Zeme. Trend otepľovania v súčasnosti pokračuje zhruba od 70. rokov. Po roku 1980 stúpa teplota rapídne nahor.

Príroda sa dusí

Trend rastúceho priemeru teploty vzduchu negatívne ovplyvňuje okrem iného najmä prírodné ekosystémy. Tie sa z horúčav spamätávajú len veľmi ťažko. Okrem častejších extrémov (pozn. red. horúčavy, dlhodobé a intenzívnejšie sucho, silnejšie búrky) musíme v budúcnosti rátať s vyšším výskytom hmyzu a ďalších škodcov. Scenárom pre ľudí je aj výraznejší výskyt ľudských chorôb.

Ovplyvnené budú aj vodné zdroje po celej Zemi, čo v budúcnosti potenciálne môže vypuknúť do vojen o vodu.

Častejší bude aj výskyt nebezpečných poveternostných javov (pozn. red. búrky, víchrice, povodne). Ostrovné oblasti už v súčasnosti riešia dvíhanie hladiny oceánov.

• Na zmene klímy sa podieľa viacero faktorov (pozn. red. mimozemské, zemský povrch a zmeny vo vnútri systému, teda aj ľudskym vplyvom).

Prírodné faktory sa v priebehu 20. storočia podieľali asi len na 40 percentách svetového nárastu teploty vzduchu.

Na druhej strane krajiny boli odchýlky od normy o niečo miernejšie.

V roku 2020 zaznamenali meteorológovia najvyššiu odchýlku od normy vo februári (pozn. red. o viac ako 5°C).

Najvyššia odchýlka na druhom konci republiky bola pozorovaná na konci roka v decembri (pozn. red. o zhruba 4,7°C).

V roku 2021 bola v Bratislave najvyššia odchýlka v júni. Január bol v nami sledovanom období od normálu najďalej.

Teploty sa nevykyvujú mimo normálu len do plusu, ale aj do mínusových hodnôt. V Košiciach zaznamenali meteorológovia zápornú odchýlku od normálu v apríli (pozn. red. ochladilo sa o -1,6°C) a v máji bola teplota v mínuse o pol stupňa.

Minulý rok boli oproti júnu odsledované vyššie teplotné odchýlky v januári. Od normy sa najviac vzdialil február (pozn. red. o zhruba 4,6°C).

V Košiciach zaznamenali iba v apríli ochladenie o 1°C. Naopak, o 5,1°C sa oteplil august.

V januári tohto roku sme boli svedkami zvláštneho počasia. Príkladom mohla byť búrka v noci na prelome januára a februára. Začiatok roku začal najvyššími januárovými teplotami za sledované obdobie.

Na druhej strane Slovenska je pozorovateľný podobný trend. Extrémnym bol január, apríl bol chladnejší.

Čítajte viac

Tornádo zasiahlo východ Slovenska. Ľudí vydesilo, napáchalo škody

Čítajte viac

Dôležité je neobísť človeka a pomôcť mu. Horúčavy by nemali podceňovať ani seniori

Čítajte viac

Za záplavy si môžeme sami. Extrémne zrážky spôsobuje globálne otepľovanie

Čítajte viac

ROZHOVOR: Extrémne teplá sužujú Slovákov. Ani klimatizácia nie je najšťastnejším riešením

Foto: Historical Overview of Climate Change Science. Le Treut et al. (2007)