Irán má urán na 11 bômb ako v Hirošime. Podľa experta Žiarovského však režim zatiaľ nezvládol tento kľúčový krok
Irán disponuje dostatočným množstvom obohateného uránu na výrobu viacerých plnohodnotných jadrových zbraní. Podľa vojenského publicistu Andreja Žiarovského však režim zatiaľ pravdepodobne nezvládol miniaturizáciu hlavíc, čo mu bráni v ich efektívnom nasadení. Hlavným cieľom prípadného útoku by bol Izrael, ktorý na hrozbu reaguje preventívnymi údermi.
Podľa najnovších zistení Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu má Irán k dispozícii viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60 %. Podľa Andreja Žiarovského toto množstvo pri súčasných technických schopnostiach Teheránu postačuje na výrobu 8 až 11 jadrových zbraní štiepneho typu. Nejde pritom o takzvané špinavé bomby, ale o plnohodnotné zbrane s účinnosťou porovnateľnou s tou, ktorá bola použitá v Hirošime.
Problém s dopravou na cieľ
Hoci Irán disponuje vyspelým raketovým programom, k reálnemu použitiu jadrovej zbrane mu chýba kľúčový krok – miniaturizácia konštrukcie. „Svojim raketám zatiaľ zrejme nedokážu dať jadrovú hlavicu takých rozmerov, aby ju boli schopní dopraviť na cieľ,“ vysvetlil Žiarovský v rozhovore pre ta3.
Jadrová hlavica predstavuje kontajner s veľkosťou porovnateľnou s bežným stolom, avšak s extrémnou hmotnosťou. Pre úspešný výbuch musí byť štiepny materiál uzavretý v hrubostennej oceľovej nádobe, čo kladie vysoké nároky na výkon nosných rakiet.
Izrael ako prioritný cieľ
Vojenský expert sa domnieva, že v prípade vyostrenia konfliktu by bol prioritným cieľom iránskeho útoku Izrael. Ten si podľa Žiarovského nemôže dovoliť chybu, a preto uplatňuje stratégiu preventívnych útokov, aby eliminoval bezprostrednú hrozbu.
„Izrael pri svojej geografickej a politickej konfigurácii nemá nárok na chybu. Séria preventívnych útokov je súčasťou ich obrannej stratégie,“ uviedol Žiarovský s tým, že na kolaps iránskeho režimu momentálne tlačí aj Saudská Arábia, ktorá má s Teheránom dlhodobé geopolitické spory.
Ukrajinské drony zasahujú ruský export
Žiarovský sa v rozhovore venoval aj situácii na Ukrajine. Kyjev podľa neho dokázal eliminovať až 40 % exportných kapacít ruskej ropy, a to najmä útokmi na prístavy Usť-Luga a Primorsk v Baltickom mori či Novorossijsk v Čiernom mori.
Prekvapením je najmä zlyhanie ruskej protivzdušnej obrany, keďže ukrajinské drony museli pri útoku na Balt preletieť viac ako 900 kilometrov. „Rusi na Balte zrejme nepočítali s tým, že by Ukrajinci mohli projektovať svoju schopnosť zásahu až do týchto oblastí,“ uzavrel expert s tým, že Kyjev pravdepodobne využil slabé miesta v obrane a momentálne disponuje zbraňami s dostatočným doletom na zasahovanie cieľov hlboko v ruskom vnútrozemí.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"