piatok 30. 10.
Simona
Live

ROZHOVOR: Putin chce kontrolu východnej zóny Európy, hovorí moldavská novinárka

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Ruské snahy destabilizovať Moldavsko sú realitou. Bývalá krajina Sovietskeho zväzu má však problémy aj na domácej politickej scéne. Dlhodobo zamrznutý je aj dialóg so separatistami z Podnesterska. O tom, či čelia žurnalisti útokom, aká je v krajine situácia, sme sa zhovárali s moldavskou novinárkou Anou Ursuovou, ktorá pôsobí v praxi už vyše 20 rokov.

ROZHOVOR: Putin chce kontrolu východnej zóny Európy, hovorí moldavská novinárka
Foto: Ana Ursuová

V rozhovore odznelo:

  • či v Moldavsku útočia na novinárov,
  • prečo chce Vladimir Putin destabilizovať krajinu,
  • aká je situácia v Podnestersku,
  • ako sa šíria dezinformácie v krajine,
  • či občania vo vojne podporujú Ukrajinu.

Moldavská Informačná a bezpečnostná služba vyhlásila vo februári, že Rusko sa usiluje destabilizovať túto postsovietsku krajinu. Je podľa destabilizácia možná?

Vzhľadom k politickej nestabilite v Moldavskej republike (konkrétne - akútna kríza kompetentných ľudí v dôležitých štruktúrach štátu, fluktuácia, zmena vlády a tak ďalej), by to Rusko mohlo využiť na destabilizáciu krajiny a následne tvrdiť, že všetky problémy pochádzajú v skutočnosti z vnútra štátu. Niečo podobné sa v krajine aj deje – umelo organizované protesty proruskej strany "ŠOR". Bola som svedkom mnohých provokácií. Myslím si, že sa Rusko snaží destabilizovať Moldavskú republiku už od okamihu, keď si Moldavania zvolili ideologické smerovanie krajiny, ktoré dalo moc proeurópskej strane.

Čo by Rusko získalo destabilizáciou Moldavska? Aký má podľa vás Vladimir Putin zámer?

Kontrolu východnej zóny Európy. Vzhľadom na množstvo predchádzajúcich prípadov je jasné, že Kremeľ má ambície na územné zisky. Myslím si, že Vladimir Putin nechce, aby sa Moldavská republika, ale ani Ukrajina, pripojili k EÚ, a tým následne zabezpečili svoje hranice pomocou jednotiek NATO. Preto by bol skôr pripravený anektovať tieto krajiny po častiach, aby si udržal svoju prítomnosť v regióne.

Vo februári podala demisiu premiérka Natalia Gavrilitová, v kresle ju nahradil Dorin Recean – prezidentkin poradca. Prečo podľa vás vôbec došlo k tejto výmene a k rekonštrukcii vlády?

Myslím si, že situácia v krajine prinútila vládu urobiť zmeny na jej vedúcich postoch, ale aj, aby na čelo exekutívy priniesla muža. Pravdepodobne existujú obavy, že nastane ešte komplikovanejšie obdobie ako aj zvládanie krízy spôsobenej vojnou. Pokiaľ ide o rekonštrukciu vlády, nevykonali sa žiadne významné zmeny, pretože podľa nich nebol k dispozícii vhodný nikto iný. To všetko sa deje pravdepodobne preto, že súčasná vláda je prvá v histórii krajiny, ktorá neprijíma do svojho tímu odborníkov mimo ich strany.

Od 90. rokov je od Moldavska odlúčený separatistický región Podnestersko. Máte ako novinárka prístup k informáciám o tom, čo sa tam deje? Môžete na územie Podnesterska slobodne vstúpiť?

Prístup k pravdivým informáciám o tom, čo sa deje v regióne, je obmedzený. Pokiaľ ide o slobodu vstupu na ľavý breh Dnestru, aj keď ju máme, nikto nám neposkytuje záruku, že tam budeme v bezpečí. Raz som tadiaľ len prechádzala a boli sme hodiny terorizovaní takzvanými bezpečnostnými oddielmi separatistov. Veľmi sa bojím ísť tam znova.

Ako prebieha komunikácia medzi vládou v Kišiňove a predstaviteľmi Podnesterska?

Myslím si, že táto komunikácia sa nikdy nejakým spôsobom nevyvíjala. Okrem riešenia niektorých sociálnych problémov, na ktorých sa strany dohodli po rokoch diskusií. Okrem toho, absolútne chýba politická vôľa z oboch strán o spoločný dialóg.

Moldavsko schválilo zákon o separatizme, ktorý by mal viesť až k trestnému stíhaniu najvyššieho podnesterského vedenia. Trestne stíhateľné by mohlo byť aj obchodovanie s týmto regiónom. Mohlo by to otriasť proruským režimom v Podnestersku?

Áno. Aj keď to pôsobí ako odvážny krok, Moldavsko sa ponáhľalo aj s touto zákonnou úpravou. Rovnako ako v prípade oficiálneho ustanovenia rumunského jazyka do ústavy a oficiálnych dokumentov. Ľudia sa boja tešiť z tohto historického momentu, pretože riziko je veľké.

Ana Ursuová je šéfredaktorkou moldavského mediálneho domu Unica.md.

Moldavsko sa nachádza na 40. mieste zo 180 v rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc. Podľa organizácie sú novinári v Moldavsku často zastrašovaní zo strany štátu. Zaznamenali ste v súčasnosti prípady útokov na novinárov – verbálne alebo fyzicky?

Útoky na novinárov tu existovali vždy. Osobne som si niekoľkokrát prešla verbálnymi útokmi. Je to ponižujúce. Je pravda, že v minulosti sa to stávalo oveľa častejšie. Avšak, teraz mám dojem, že je to ešte horšie v súvislosti s otvoreným konfliktom na sociálnych sieťach. O fyzických útokoch som v poslednej dobe nepočula.

Vyhrážal sa vám niekto alebo inak útočil v súvislosti s vašou prácou v médiách? Akej oblasti žurnalistiky sa venujete?

Bola som verbálne ohrozovaná osobami na vysokých funkciách, dokonca aj ministrom. Dostala som odkazy formou listov z väzenia od odsúdeného, po tom, čo som napísala článok o zločine, za ktorý bol odsúdený. Som novinárka už 22 rokov. Mojou oblasťou bolo vždy spravodajstvo (politické, spoločenské aj zábavné správy) pre televíziu a teraz pôsobím pre dôležitý moldavský spravodajský portál.

Slovensko ako aj iné krajiny východnej Európy má problém so šírením dezinformácií. Je ich veľa aj v moldavskom mediálnom priestore?

Áno, je to pravda. Toto robia médiá kontrolované Ruskom. Je to tak aj z toho dôvodu, že niektorí novinári dostatočne nepreverujú informácie - buď pre rýchlosť, aby boli prví, alebo preto, že sa im jednoducho nechce. Dnes je jednoduchšie šíriť neoverené správy, ako si dať prácu s overovaním faktov.

V slovenskom mediálnom priestore tiež rezonuje prokremeľská propaganda, ktorú šíria dezinformačné alebo alternatívne weby. Šíri sa v Moldavsku ruská propaganda aj v médiách hlavného prúdu? Aké komunikačné kanály využívajú dezinformátori a proruskí propagandisti?

Ruská propaganda je prítomná a rozšírená v regióne separatistov, v autonómnom regióne Gagauzia, ale aj v iných častiach krajiny. V Moldavskej republike sú tiež webové stránky, ktoré šíria dezinformácie, kde sú pseudonovinári platení len za kopírovanie a šírenie falošných správ.

Šíria sa u nás rôzne – osobne, cez Telegram, WhatsApp, prostredníctvom platených reklám a všetkých druhov webových stránok, ktoré sa snažia ľudínalákať na senzáciu a zaujímavým titulkom lákajú ľudí.

Rovnako ako Slovensko máte tiež hranicu s Ukrajinou. Slovensko sa pri téme vojny na Ukrajine polarizuje – časť podporuje Ukrajinu a časť je proti podpore Ukrajiny. Aká doktrína dominuje v Moldavsku, podporuje väčšina verejnosti Ukrajinu?

Aj Moldavsko je polarizované v otázke vojny v Ukrajine. Hoci väčšina obyvateľov Moldavska podporuje susednú krajinu, existuje doktrína tých, ktorí nostalgicky túžia po sovietskom období, ktorá tvrdí, že Ukrajina vyprovokovala Rusko k spusteniu vojny. Väčšina Moldavčanov však zásadne odmieta akékoľvek prelievanie krvi.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"